Čo hovoria zákony a predpisy

Závažnosť radónovej problematiky je zakotvená aj v slovenskej legislatíve. Rieši ju zákon o ochrane zdravia ľudí i niektoré ďalšie právne normy.

V spomenutom zákone sa v časti, týkajúcej sa ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim žiarením, okrem iného hovorí, že fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je výstavba stavieb slúžiacich ako pobytové priestory na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roku) sú povinné pred výstavbou, zabezpečiť meranie a hodnotenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku. Sú tiež povinné viesť evidenciu výsledkov merania a uchovávať ju najmenej päť rokov od skončenia výstavby. Údaje z evidencie sa oznamujú príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu. Zákon ďalej hovorí, že spomenuté subjekty sú povinné pred odovzdaním stavieb do užívania vykonať opatrenia proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri prekročení odvodenej zásahovej úrovne ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Odvodenú zásahová úroveň pri výstavbe stavieb stanovuje vyhláška ministerstva zdravotníctva číslo 12 z roku 2001 o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany v prílohe obsahuje aj postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku. Obsahuje tiež maximálne prípustné hodnoty objemovej aktivity radónu roztriedené podľa stupňa priepustnosti základovej pôdy.

Stavebníci sa musia riadiť dokladom o úradnom meraní radónu, nie je pravdou, že má iba odporúčajúci charakter. Naopak, je záväzný. Ak radónové riziko neberú do úvahy, je to nebezpečné pre zdravie budúcich obyvateľov stavieb, ktoré boli postavené na pozemku bez predchádzajúceho úradného merania radónu.

„V bratislavskom regióne trvá v súčasnosti mohutná výstavba. Podľa mojich odhadov iba na piatich percentách stavebných pozemkov bol realizovaný radónový prieskum. A toho by si mali všímať kompetentné kontrolné orgány. Dokedy sa bude ešte hazardovať so zdravím obyvateľov nielen Bratislavy, ale aj ďalších regiónov Slovenska?“ kladie si otázku J. Hricko.