Nie každá moderna je skutočne moderná

Pri čítaní článku o súťaži na riešenie zástavby v Podhradí ma zarazil komentár p. T. Alexyho, ktorým vyjadruje svoj odpor k „budovám kopírujúcim historickú zástavbu minulých storočí“.

Vôbec netuším, prečo si páni odborníci myslia, že ľudia s iným vzdelaním sú úplne sprostí. Všade na svete si chránia históriu ako svoje národné bohatstvo. Turisti predsa v takýchto krajinách nechajú ročne kopu peňazí. Bratislavu vojnové hrôzy temer obišli, tvrdo na ňu však dopadla „Ruka ľudu“. S príchodom režimom preverených architektov a úradníkov muselo „staré ustúpiť novému“. To, čo Bratislavu dokázalo za 50 rokov zohyzdiť na nepoznanie, minulo napríklad Prahu, do ktorej dnes prúdia desaťtisíce turistov a obdivne o nej píšu v zahraničnej literatúre.

Logicky vzaté, človek by predpokladal v architektonických a urbanistických trendoch po páde komunistického režimu zmenu. No nič sa nezmenilo! Na slovenských školách architektúry sú stále ľudia, ktorí sa za dvanásť rokov žiadne nové kúsky nenaučili. Ťažko potom môžu učiť niečo iné, než sa sami naučili pred 40 rokmi. Moji známi, ktorí nedávno doštudovali v Bratislave architektúru, mi čo-to o pomeroch v škole prezradili. Napríklad, keď mali navrhnúť kostol, vedeli, že čím viac bude pripomínať továrenskú halu, tým lepšie bude ich hodnotenie.

Čo bolo moderné voľakedy, nie je už moderné dnes. To, čo je vhodné na predmestie, medzi paneláky, nie je vhodné do centra či na nábrežie. Je možné navrhnúť modernú zástavbu, ktorá by nerušila historický charakter, a to aj bez toho, aby bola kopírovaním. V tom, že všetky súťažné návrhy boli podobne ladené, vidím hlavne objednávku investora a nie riešenie urbanistickej potreby tohto územia.

D. Nagyová a P. Nagy, Bratislava
LIST ČITATEĽA