Zdroj: TASR
Sčítanie obyvateľov 2021 ukázalo aj to, že v centrálnej časti Bratislavy žije v rámci kraja najmenej ľudí v produktívnom veku. Prípravou na zvyšujúci sa podiel seniorov by malo byť prijatie faktu, že to tak naozaj je, pripomína lekár Peter Tatár, známy aj ako ponovembrový politik i niekdajší komunálny poslanec (na úvodnej foto). Tvrdí pritom, že samotné rozširovanie senior centier nie je cesta a vysvetľuje i to, ako môžeme starnutie oddialiť.
Aj Bratislava starne, podľa niektorých prognóz má mať v roku 2050 takmer tretina obyvateľov hlavného mesta viac ako 65 rokov. Prekvapuje vás to?
Je to prirodzený trend, lepšie životné podmienky všade na svete prinášajú menší počet narodených detí a dlhšiu strednú dĺžku života. Teda menej mladších bude prispievať a pomáhať väčšiemu počtu seniorov. To prvé a, našťastie, ani to druhé nemôže zmeniť žiadna ideologická či stranícka propaganda v štýle rodičovského bonusu.
So starnutím populácie súvisí i potreba dostupných sociálnych služieb v rôznej forme a rozsahu. Ako je na tom naše mesto?
Už dávnejšie vláda hodila povinnosť zabezpečovať sociálne služby na kraj a mesto, ale rozhodujúce slovo o rozdelení daní Bratislavčanov si ponechala. Ale Bratislava nehovorí ani dnes svojim obyvateľom, že nemáme na to. Hľadá možnosti. Preto považujem za dôležité, aby sme ako samospráva, aj ako občania Bratislavy podporovali rozumnejšie nakladanie s celoštátnymi verejnými financiami a rozumnejšie celoštátne pravidlá a kritériá pre sociálne a zdravotné služby. A aby sme, vôbec nie na poslednom mieste, apelovali na poznanie mladých a starých, že najlepšia pomoc seniorom je rodina a oni sami.
Chápem to tak, že nie ste naklonený budovaniu senior centier, kde by mal starý človek dožiť svoje posledné roky...
Samotné rozširovanie zariadení pre seniorov v konečnom dôsledku len rozšíri „skladiská“ viac alebo menej nevládnych opustených starých ľudí s nízkou kvalitou života. Prípravou na väčší podiel seniorov v meste by malo byť prijatie faktu, že to tak naozaj je a stále viac bude. Že starší susedia a pomaly sa motkajúci človiečikovia na ulici a v obchode sú rovnocenní s prirodzene kariérychtivou a láskychtivou mládežou. Že seniori mladým a mladším majú čo poskytnúť. Životnú múdrosť a odbornú skúsenosť, často aj účasť na spoločnej práci. Ale najmä vzájomnú radosť zo života. Potom pôjde lepšie aj bývanie, stravovanie, každodenná pomoc a voľný čas, ktorý nemusia starí a mladí tráviť vždy oddelene.
Opustených starých ľudí je veľa aj v našom meste.
Na čom teda stavať, ak nie na inštitucionálnej opatere?
Zdravý človek s rodinným zázemím sa díva pohľadom z diaľky akoby na mravenisko. Vidí domovy dôchodcov a iné zariadenia sociálnych služieb s celoročným pobytom, možno aj kluby a jedálne pre dôchodcov a zdravotné zariadenia s chorými starými ľuďmi. To sú „mravce“, ktorým rodina nepomohla alebo zostali opustené a nevládne, a sú to zároveň tie staré „mravce“, ktoré sa majú najhoršie. V útrobách mraveniska ich žije tisícnásobne viac a mnohé z nich sú tiež osamelé. O to skôr sa stanú odkázanými, niektoré z nich tiež čaká domov sociálnych služieb, nemocnica a doliečovacie zariadenie. Pritom cieľom je prepojiť, nie oddeliť generácie. V rodine, medzi susedmi, v práci, pri údržbe okolia, pri zábave, športe, pri starostlivosti o deti, v komunite, kde žijeme, všade.
To si už žiada, aby sme sa všetci zaujímali nielen o potreby svojich blízkych, ale aj o ľudí v našom okolí. V mnohých prípadoch je to nereálne, nemyslíte?
Keď to prikážeme, nebude nás to baviť. Lepšie bude, keď deťom a vnukom dôjde, že nie je dlhodobo ľudsky vhodné, aby bývali desiatky či stovky kilometrov od svojich rodičov a starých rodičov a chodili k nim na narodeniny, Vianoce a po kompóty. Stačí, keď päťdesiatšesťročná vdova z Ružinova dostane porážku a nemôže alebo sa nechce presťahovať k synovi, neveste a trom vnukom do Petržalky. Ona je opustená a stratená, mladí sú uštvaní a zúfalí, plní výčitiek svedomia. Susedia sa o ich trápení väčšinou ani nedozvedia a skoro nikdy im nenapadne, že by mohli dovčera zdravej a dnes odkázanej susedke nakúpiť a zaviezť ju na kontrolu do nemocnice... Keď si príbuzní, ale aj susedia, školy, škôlky a vôbec ktokoľvek nájdu cestu a vzťah k blízkym alebo hoc aj k cudzím starším ľuďom, najmä k starším osamelým ľuďom, budú všetky riešenia ľahšie ako dnes. Nestačí teda len budovať verejné anonymné kapacity starostlivosti. Oveľa viac treba rozvíjať svojpomoc rodiny a služby poskytované doma a v komunite.
Zdroj:
in
Mnohí ľudia žijú aktívne a zaujímavo aj vo vyššom veku.
Fakt však je, že niektorí ľudia potrebujú vzhľadom na svoje závažné diagnózy profesionálnu opateru, a to nonstop. Aj na tých musí mesto myslieť.
Určite. Hlavné mesto Bratislava spravuje sedem zariadení pre seniorov s celoročným pobytom, Ružinov dve a Staré Mesto jedno, prechodnú opatrovateľskú starostlivosť poskytujú hlavné mesto, Ružinov, Petržalka a Staré Mesto, opatrovanie doma všetky mestské časti. Bratislava tiež finančne prispieva neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Na Slovensku je to okrem Košíc a niektorých ďalších väčších miest úplná výnimka. Pritom kapacita jednotlivých bratislavských zariadení a služieb postačuje len pre zopár tisíc klientov dohromady.
Čiže Bratislava predsa len potrebuje viac pobytových zariadení?
Len plánovať zvyšovanie počtu miest v týchto zariadeniach nepomôže. Komunitné plány hlavného mesta a mestských častí preto už dnes aspoň teoreticky viac rátajú s rozvojom terénnych služieb a služieb s denným pobytom. Hlavné mesto, Staré Mesto aj ďalšie mestské časti začali podporovať medzigeneračné prepojenia, či už v kultúre, vo vzdelávaní, ale aj v každodennej podpore a v činnosti neziskových organizácií. Dobrou službou seniorom je aktívny prehľad o tom, ako sa im žije - bude fajn pravidelne aspoň raz ročne zavolať všetkým ľuďom nad 65 rokov a osobne navštíviť všetkých nad 70 rokov. To môžu robiť aj motivovaní a vyškolení dobrovoľníci a žiaci blízkych škôl pod vedením šikovnej samosprávy. Z úprimných a kvalitných údajov vždy niečo vyrastie. Úspešných príkladov komunitných a terénnych služieb je vo svete veľa.
Problémom staršieho veku sú najmä choroby, pričom naši seniori sa tešia dobrému zdraviu oveľa kratšie ako v iných krajinách. Prečo je to tak, čo zanedbávame?
Začnem výnimočným vplyvom blízkych ľudských vzťahov, plných lásky a porozumenia, na dlhší život v zdraví. Treba ich pestovať, nie sú zadarmo. Krok-dva-tri odo mňa a mojej rodiny je komunita a spoločnosť. Mierou dlhodobej spoločenskej nepohody je kratšia priemerná dĺžka života. Napríklad, ak by sme sa so susedmi nezdravili. Taký stres trvá veľmi dlho, pôsobí podprahovo, ale nekonečne vytrvalo.
Za ďalšie, ak niekomu nezáleží na každodenných samozrejmostiach, je to nedorozumenie. Dobre sa celý život vyspať, neprejedať sa, vyhnúť sa nezdravým jedlám, mať dobrú telesnú kondíciu, a pritom sa nezničiť v práci je osobná investícia, a možno pre niekoho aj námaha. Každodenná pohoda na oplátku predlžuje život a zdravie.
A známe varovania? Mnohí fajčiari hovoria že nechcú fajčiť, závislí ľudia sa zväčša nechceli stať pijanmi alebo alkoholikmi či narkomanmi, väčšina z nás sa túži zdravo stravovať a športovať. Len to v priemere neplatí. Lebo to za mňa nikto neurobí.
Neposlednou podporou zdravia je prevencia ochorení. Na to potrebujem chcieť o sebe vedieť, čo mi hrozí, a aj natrafiť na lekára, ktorý dokáže povedať, čo mám robiť. Ak takého nájdem, je dobré, ak mu uverím. Dosť ľudí, žiaľ, uverí šarlatánom s lacnými vitamínmi, kedy už vraj nič iné nemusím.
Na čo ďalšie nemáme zabúdať?
Choďte včas a pravidelne na prevenciu u všeobecného lekára, internistu, gynekológa, urológa, zubára. Aj k ďalším odborníkom, ak máte choroby v rodine. Notorický príklad? Cholesterol. Veď ho má skoro každý. Lenže nie každý to o sebe vie. Vie možno to, ako skoro a na čo zomreli jeho príbuzní a myslí si, že sa ho to netýka. A cholesterol nebolí. Fatálny infarkt už potom bolí len raz a krátko. Dobrý lekár vám povie, že niekedy nestačí cvičiť a byť fit a poradí vám aj lieky proti cholesterolu predlžujúce život. Užívajte ich. Tiež to nebolí.
Spoľahlivých rád je dnes dosť. Nedávno vyšla o zdravom živote knižka s názvom „Kniha, ktorá vám možno zachráni život“, ktorá poctivo mapuje benefity a vyvracia omyly a mýty. Nie náhodou bola už raz vypredaná. Skúste si takú pozháňať.
Máte recept na predĺženie aktívneho života?
Nevzdať sa pravidelného a dostatočne intenzívneho telesného tréningu. A aj vo vyššom veku odporúčam začať, ak ste niečo zanedbali. Hýbať sa, zostať štíhli alebo schudnúť, ak ste obézni. Bratislava je na to dobré mesto. V parkoch, prímestských lesoch, pri Dunaji, v Karpatoch, v telocvičniach, bazénoch aj doma, všade máme možnosť na pohyb - intenzívnu chôdzu, beh, bicyklovanie, plávanie, posilňovanie, čokoľvek. Môžete navštíviť aj Centrum aktívneho starnutia pri Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Vedú ho vynikajúci tréneri a rehabilitační pracovníci, patrí k výnimočným výhodám Bratislavy. Vo vyššom veku neodporúčam súťažiť s mladšími. Súťažte sami so sebou. Vopred nepoznám počet svojich zdravých rokov navyše. Všetky dlhodobé prieskumy však ukázali, že predlžovanie aktívneho telesného pohybu až do 60 minút denne bolo spojené s vyšším vekom a lepšou vitalitou pravidelne aktívnych ľudí.
Ďalšou radou je neutiahnuť sa, zostať v nejakej pracovnej aktivite, hoci aj v inej ako je vaša celoživotná profesia. Pomáhať susedom. Pestovať a udržiavať ľudské a spoločenské kontakty v rodine a okolí.
Vy sám ste v seniorskom veku a pritom stále pracujete, ako internista v Národnom onkologickom ústave. A nie ste jediný, zdravotníctvo v Bratislave zachraňujú mnohí lekári dôchodcovia, dokonca sedemdesiatnici. V čom vás vek obmedzuje, ak vôbec nejako, a čo robíte pre svoju dobrú kondíciu?
Mal som výhodu, že rodičia mi v detstve a mladosti umožnili pravidelné tréningy v Sokolovni v Starom Meste, v plavárni Grössling aj na štadióne v Petržalke, kde boli posilňovňa, atletická dráha, bazén aj tenisové kurty. Neskôr som si kondíciu trošku udržiaval s vzácnymi priateľmi ochranármi prácou na oprave dreveníc a pri sadení stromov. Teraz doma cvičím, chodím čo najviac pešo, v lete veľa plávam. Priznávam sa, že menej často ako sa patrí si idem zabehať do prírody. Horšie znášam únavu a nedostatok spánku. Iné obmedzenia pri práci internistu nepociťujem.
(ac)