Veľká voda už opadla, vyčísľujú sa škody

Aj podľa hydrológov bolo to, čo sa odohrávalo v auguste na Dunaji, niečím mimoriadnym. Hoci pohroma tentoraz Bratislavu obišla, škodám sme sa celkom nevyhli.

Podľa pracovníčky odboru predpovede a výstrahy Hydrologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu Aleny Blahovej 16. augusta v Devíne Dunaj kulminoval pri vodnom stave 948 cm, čomu zodpovedá prietok 10550 m3s-1 a to je dosiahnutý prietok s pravdepodobnosťou výskytu raz za viac ako 50 rokov. Kulminačný prietok v Devíne predstavoval 460 % dlhodobého priemerného prietoku za mesiac august. V Devíne zaznamenali najvyšší vodný stav od roku 1926 a najvyšší prietok od roku 1990. Dunaj v Bratislave kulminoval pri vodnom stave 991 cm, čo je najvyšší dosiahnutý vodný stav od roku 1876 (v roku 1954 bol v Bratislave nameraný vodný stav 984 cm). V roku 1899 predstavoval prietok v stanici Bratislava 10870 m3s-1. Od októbra 1992, keď sa prehradil Dunaj a vodný stav v Bratislave je vo vzdutí, prietok nevyčísľujú.

Podľa vedúceho finančného odboru Krajského úradu v Bratislave Viktora Cervu povodne spôsobili na území Bratislavského kraja škody za vyše 152,6 milióna korún (ide len o predbežné vyčíslenie škody). Škody u obyvateľstva dosiahli vyše 60,4 milióna, na majetku obcí a vyššieho územného celku 59,5 milióna, na majetku občianskych združení za 25 miliónov. Najviac škody - vyše 114,3 milióna - voda spôsobila vo štvrtom okrese, osobitne v mestských častiach Devín, Devínska Nová Ves a Karlova Ves. V Starom Meste škody dosiahli takmer 22,5 milióna. Ďalšou položkou sú záchranné práce, na ktorých sa podieľala štátna správa a samospráva - vyžiadali si vyše 10 miliónov korún. Do tejto sumy nie sú zarátané náklady, ktoré vynaložil podnik Povodie Dunaja.