Množstevný zber odpadu nie je množstevný

V súvislosti so schválením zákona o odpadoch schválilo Mestské zastupiteľstvo Bratislavy VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a VZN o miestnych poplatkoch za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

Navrhovatelia oboch VZN deklarovali, že množstevný zber je systém, ktorý bude ľudí nútiť k znižovaniu tvorbe komunálneho odpadu a po roku sa celý systém zberu vyhodnotí a podľa skúseností prijmú účinné opatrenia na zlepšenie systému zberu v Bratislave. Už samotný názov množstevný zber predpokladá, že občan bude platiť len za také množstvo odpadu, ktoré v skutočnosti aj vyprodukuje. V Bratislave to tak celkom nie je, lebo OLO, a. s., poskytuje občanom len nádoby od objemu 110 l, pritom existujú aj menšie, a to 30, 50, 60, a súčasne striktne určujú interval odvozu odpadu. Aj v tom prípade, ak nádoba ne-bude plná, musíme platiť ako za plnú. VZN o odpadoch hovorí, že rodinné domy a bytové domy, kde žije maximálne 5 osôb, musia mať najmenej jednu 110-litrovú zbernú nádobu s intervalom odvozu minimálne jedenkrát za dva týždne. Poplatok za vysypanie nádoby je 100 korún. Z toho logicky vyplýva, že ak v rodinnom dome býva jedna osoba, ktorá svoj odpad triedi a za dva týždne nedokáže zaplniť zbernú nádobu, zaplatí za rok 2600 korún tak isto ako 5-členná rodina, ktorá tiež separuje odpad, ale zbernú nádobu stihne aj naplniť. Poplatok za jednu osobu v prvom prípade je 2600 Sk/rok a v druhom prípade len 520 Sk/rok. V takomto prípade systém zberu označený vo VZN nie je množstevný zber ale paušálny poplatok pre 1 až 5 osôb, a to vo výške 520 - 2600 korún. Je pravda, že vo VZN o poplatkoch je ustanovenie o oslobodení a úľavy, ktorými môže správca poplatku poplatok znížiť alebo odpustiť (nie je uvedené v ktorých prípadoch a za akých podmienok).

Súčasne veríme, že dôjde k odstráneniu nepochopiteľného systému účtovania za odvoz a likvidáciu odpadu zavedený u niektorých správcov bytových domov podľa výmery bytu. Odpad totiž netvorí plocha v byte, ale osoby - pôvodcovia komunálneho odpadu. Na ilustráciu uvediem konkrétny príklad. V garsónke s rozlohou 35 m2 býva 4-členná rodina s dvoma malými deťmi, ktoré nosia jednorazové plienky a nápoje kupujú výhradne len v jednorazových obaloch a vôbec neseparujú svoj odpad. V byte s plochou 100 m2 býva jedna osoba, ktorá sa správa ekologicky a v rámci možností svoj odpad dôsledne separuje. Isto je každému jasné, že 4-členná rodina s ma-lometrážnym bytom produkuje niekoľkokrát viac odpadu ako jedna osoba v byte 3-krát väčšom. Preto v takýchto prípadoch odporúčam, aby sa občania dožadovali u správcov bytov nápravy a sprehľadnenia platieb v položke „na poplatky za KO“. Zákon o odpadoch ani VZN o odpadoch totiž neumožňuje vyrubiť poplatok za odpad v závislosti od veľkosti plochy bytu.