Bratislavčania produkujú menej odpadu

Na území Bratislavy sa relatívne znižuje množstvo komunálneho odpadu určeného na zneškodnenie. Kým v roku 1993 sa na skládky či do spaľovne vyviezlo až 156 504 ton odpadu, vlani to bolo o 13 930 ton menej. Dôležitou formou znižovania objemu odpadu je separovaný zber, s ktorým sa začalo v roku 1994. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnil bratislavský magistrát

V prvom polroku 2001 bolo v Bratislave v rámci separovaného zberu vyzbieraných 133 390 kilogramov papiera a 450 tisíc kilogramov skla. Pri zbere železného šrotu sa osvedčil magnetický separátor na škváru, pomocou ktorého sa im darí minimalizovať hmotnosť odpadu na jednu tretinu. Týmto spôsobom sa vyseparovalo viac ako v minulých rokoch. Problémové látky, ktorými sú suché galvanické články, akumulátorové batérie či lieky totiž najviac ohrozujú spaľovňu a následne ovzdušie a zdravie obyvateľov.

V Bratislave by mala pribudnúť kompostáreň na spracovanie odpadu zo zelene. V okolitých krajinách je bežnou súčasťou spracovania tzv. potenciálne využiteľných odpadov. Projekty na jej vybudovanie už existujú, tie však zahŕňali aj odpady z kuchýň a kaly z čistiarní odpadových vôd, čomu sa mesto bráni. Problémom Bratislavy je drobný stavebný odpad, ktorý vzniká pri bežných úpravách v bytoch. Vyriešiť by to mohli zberné centrá na takýto typ odpadu. Príkladom by mohla byť susedná Viedeň, kde existuje 17 takýchto centier. V Bratislave by ich údajne stačilo päť.