Skúsenosti s reštauráciami nie sú rovnaké

13.12.2006
0
Páčil sa vám článok?

Po hodnotení niektorej z bratislavských reštaurácií v rubrike Bedeker gurmána dostávame do redakcie ohlasy od tých, ktorí navštívia hodnotený podnik a podelia sa o svoju skúsenosť. Nie vždy sa naše postrehy z návštevy zhodujú a tak sme vďační, keď si aj na základe ich poznania môžeme upraviť mienku o tej ktorej reštaurácii.

V posledných dňoch nám do redakcie prišlo viacero ohlasov na reštauráciu Traja mušketieri, ktorá v našom hodnotení dostala najvyšší počet, 5 hviezdičiek. Keďže skúsenosti čitateľov boli negatívne, rozhodli sme sa aj takto upozorniť majiteľov reštaurácie na ich skúsenosť. Napriek tomu reštaurácii nechávame pôvodne pridelený počet hviezdičiek, aspoň do našej ďalšej inkognito návštevy. Z listov vyberáme.


Čašník si len na veľké urgencie našiel čas na náš stôl, ktorý mal rovno „pod nosom“ - akúkoľvek ďalšiu objednávku sme si museli vymáhať. Koordinácia objednávok zrejme robí personálu problémy, keďže hneď po studenom predjedle nám priniesli polievku, takže taniere jednak nebolo kam položiť, a jednak kým sme dojedli predjedlo, polievka vychladla. Objednané jedlo na spoločnej veľkej drevenej mise síce pôsobí na prvý pohľad objemne a „gurmánsky“, ale iný pohľad na to mali naši vegetariánski kolegovia, ktorí lovili svoje porcie rýb a zeleniny spod našich bravčových a hovädzích steakov.

I. Fonodová


Všetkých 5 druhov jedál bolo naservírovaných (alebo natlačených) na drevenom podnose. Po nájdení svojich jedál sme sa pustili do ochutnávania. Plnené kuracie prsia a k nim v miske priložená omáčka, ktorá bola, mimochodom, nekonzumovateľná, kuracie prsia v paradajkách (kde po paradajkách nebolo ani chýru) tak isto v nechutnej omáčke a hovädzie soté v neidentifikovateľnej omáčke. Jedine hovädzí steak bol celkom chutne pripravený, hoci ho na veľkom hlinenom tanieri bolo treba hľadať.

Ivana Špilárová


Považovala som za nepochopiteľné, že v reštaurácii takej úrovne mali v čase večere až štvrté vybrané predjedlo a tretie hlavné jedlo. S dcérou sme si vybrali „niečo ľahké“, čo sa dá klasifikovať ako teplé predjedlo. Chuť do jedla sme stratili, keď nám najprv doniesli studené predjedlo, za chvíľku dve teplé „ľahké“ a keď sme mali skoro dojedené hlavné jedlo. V mnohých reštauráciách si dávam zeleninu s grilovaným mäsom, čo v podstate bolo to naše „ľahké“, ale za cenu 150,- Sk ponúknuť tri listy čakanky a 5 malých kúskov grilovaného kurčaťa, považujem za neadekvátne. Dcéra na poslednom čakankovom liste našla zabudnutý kúsok zemiačika (na jednej strane sa sťažujem, že nám dali málo, na druhej strane sa mi nepáči ani to, že nám dali niečo navyše) a tento nevinný kúsok zemiačika bol tou „poslednou kvapkou“.

Zuzana Rychlíková

Páčil sa vám článok?