O sadovnícky skvost sa vraj netreba báť
Obavy o osud záhrady pri Kochovovom sanatóriu, ktorá si vyslúžila aj prívlastok Malé Mlyňany, sú zrejme neopodstatnené. Diskusie o znížení stupňa jej ochrany majú slúžiť len na to, aby umožnili nepretržitú sadovnícku údržbu
„Ja sám by som bol prvý, kto by sa postavil proti likvidácii alebo okliešťovaniu záhrady v prospech zástavby,“ hovorí Vladimír Cupaník, riaditeľ Sanatória Koch Mediline. Sanatórium, dielo architekta Jurkoviča, tvorí so záhradou jeden celok a pri privatizácii musel súkromný majiteľ sanatória záhradu previesť na štát. „Záhrada je chránená ešte prísnejšie ako budova sanatória, spolu tvoria národnú kultúrnu pamiatku, záhrada má k tomu navyše štatút chráneného objektu,“ hovorí riaditeľ a tiež vyvracia informácie o tom, že objekt bude meniť majiteľa a pri tej príležitosti sa záhrada rozparceluje pod luxusné domy.
Takéto tendencie tu boli v čase privatizácie, dnes sú zrejme minulosťou. Záhrada ako chránený objekt podlieha pod štvrtý stupeň ochrany v zmysle zákona, ktorý vylučuje sadovnícku údržbu. Štátna ochrana prírody (ŠOP) preto nesúhlasí s takýmito zásahmi. Dendrologický skvost, ktorý tu pred bezmála osemdesiatimi rokmi vytvoril mlyňanský záhradník Jozef Mišák, tak zarastal burinou a začal strácať svoju pôvodnú náplň. Asociácii priemyslu a ochrany prírody (APOP) trvalo rok, kým tri metre vysoký porast buriny odstránili, a to vďaka podpore z fondu ministerstva životného prostredia.
Práve Eva Kocianová z APOP po dohode so ŠOP navrhla zrušiť chránený areál tak, aby bolo možné záhradu s exotickými drevinami udržiavať v pôvodnom stave. V súčasnosti sa diskutuje s orgánmi štátnej správy len o znížení stupňa ochrany, čo je optimálne riešenie. Študenti zo Strednej geodetickej školy na Vazovovej ulici bezplatne spracovali geodetické zameranie územia. Pamiatkari do tohto materiálu vnesú výsledky svojho výskumu a spracujú zásady obnovy. Na základe toho bude vyhlásená súťaž na spracovanie realizačného projektu revitalizácie. Súčasne študenti z Vysokej školy výtvarných umení pracujú na zhotovení replík dvoch pôvodných súsoší.
Svah, na ktorom záhrada stojí, je situovaný k slnku a chránený budovou sanatória, takže tu kedysi rástol prvý bratislavský figovník a dodnes sa tu darí mnohým teplomilným drevinám. Kochovo sanatórium celoročne platí dvoch záhradníkov na jej údržbu. Kým si ich dielo budeme môcť pozrieť, ešte uplynie čas. V prvom rade treba opraviť zdevastované chodníky a oporné múriky. Potom sa má záhrada otvoriť pre pacientov a návštevníkov sanatória a pre organizované skupinky len v sprievode odborníka.