Otužilec Ivan Scholtz prezrádza zaujímavosti o svojom koníčku, ktoré ste zrejme netušili

Zdroj: Lucia Marcinátová

Možno ste zachytili, že víťazom nedávnej súťaže Dúbravský ľadový medveď sa stal IVAN SCHOLTZ (43). Sociálny pracovník z Kramárov (na foto v červenej čiapke) vydržal v mrazivej vode nad 5 °C najdlhšie, takmer 45 minút, no pripomína, že je len začiatočník. Kde sa stretávajú bratislavskí otužilci a čo im tento „úlet“ dáva?

Do ľadového jazera ste vošli prvýkrát koncom minulého roka. Čo vás motivovalo?

Prvýkrát som bol v petržalskom Draždiaku vlani v októbri. Potom som vy­skúšal jazero vo Vajnoroch a na Silvestra prvý ľad v tajchu v Banskej Štiavnici. A motivácia? Stále skúmam, čo mi robí dobre, resp. čo je zdravé a človeka trochu prebudí a nakopne, keďže aj ja rád vysedávam pri počítači.

Mrazivá voda vás teda nakopne?

Vlastne som chcel vyskúšať chodiť po žeravých uhlíkoch. Nakoniec som skončil vo vode, a to nielen fyzicky, ale hlavne duševne. Ono ten pobyt vo vode je tak trochu iný stav vedomia.

Kam chodia ľadové medvede najradšej?

Medvede sú už ostrieľaní starí bardi, ktorí veselo preplávajú ľadový Dunaj... Tak to ja ešte nie. My sme tu­niaky z Draždiaka, ktorí sa od ľadových medveďov učíme. Pokiaľ ide o mňa, som dosť nový, takže ja sa skôr pýtam, než odpovedám. Medvede to robia už roky, desaťročia. Občas sa s nimi stretnem aj na Draždiaku.

Ktoré bratislavské jazero vyhovuje vám?

Stálica je Draždiak. Nájdem tam veľa „rovnakých“ ľudí, poznám prostredie. Som až prekvapený, koľko otužilcov sa tam točí, a to za každého počasia. Niekedy idem do jazera vo Vajnoroch, ale to len pre zmenu. Mnohí otužilci dávajú Zlaté piesky, sú vraj studenšie. Ale na Draždiaku zas občas strašne fúka.

Začínali ste sám alebo v skupine otužilcov?

Máme na facebooku skupinu a ja len dám inzerát - kto a kedy... A ideme. Sám nikdy, hoci teraz by som si aj trúfol. Vždy som však pri brehu a keby som sa začal cítiť zle, hneď idem von. Ale zakaždým sa niekto pridá, dokonca aj mamičky, starší ľudia, až sa čudujem, koľkí. Dúfam, že sa plávanie v ľadovej vode nestane „masovkou“ a módou, stratilo by to svoje čaro.

Ivan na akcii v Dúbravke, kde vydržal v ľadovej vode najdlhšie:

Zdroj: Lucia Marcinátová

​Čo poradíte „samoukovi“, ktorý si to chce vyskúšať na vlastnú päsť?

Plávanie v ľadovej vode je extrém a záťaž najmä pre srdce, hlavu. Takže ideálne je začať sa otužovať rannými striedavými sprchami a vždy končiť studenou. Niektorí otužilci sa z toho smejú, ale hlavne v zime po pár minútach ľadovej sprchy máte tiež dosť. Čo sa týka vstupu do vody, najskôr sa treba vyzlečený rozhýbať na chladnom vzduchu, lepšie ten šok zvládnete. A vo vode sa sústrediť na dych, pomaly sa hýbať a až po nejakom čase ísť plávať. Pozor pritom na hlavu, nesmie sa namočiť.

Ako dlho vydržíte v mrazivej vode? Koľko minút je znesiteľných a tiež zdravých?

Zdravé je to len prvé minúty, záleží na teplote vody. Keď má okolo 0 stupňov, bývame v nej asi 5 minút, keď je chladnejšia, sme v nej zhruba toľko minút, aká je teplota vody, plus dve minúty. Voda začne byť znesiteľná až po istom čase, ja som to pocítil približne po 8 minútach. Ale potom fakt prišlo teplo...

A potom?

Potom treba z vody von a zase sa hýbať, zase sa adaptovať. Je to naozaj dôležité, inak je triaška neznesiteľná. Takže pomaly do vody aj z vody. Najlepší je pre mňa ale dobrý podporný kolektív. Veď som iba začal.

Čo tých 45 minút v súťaži Dúbravský ľadový medveď?

Tá súťaž bola viac-menej šou. Nie, toto by som normálne nerobil, nikto to nerobí, naj­mä nie „beginneri“ ako som ja. Ale niečo ma v tej ľadovej vode dlho držalo. Okrem iného aj vidina ceny – čokolády, o ktorej som vedel (úsmev).

Zdroj: bal

Bežne chodím v krátkych nohaviciach. Fakt sa to dá. Proste zistíte, že je veľký rozdiel vedome ísť do chladu a mrznúť nechtiac. Je to doslova práca s chladom.

Znamená to, že chlad dokáže naša myseľ odignorovať?

Áno, ide to trochu mysľou prekonať. Chlad síce cítite stále, ale dá sa naň zvyknúť. Nastavenie mysle je hlavná vec.

Cítite sa vďaka otužovaniu v ľadovej vode zdravší? Čo vám tento „úlet“ dáva?

Ani jeden lekár mi na to nič zlé nepovedal. Ale meriam si tlak a včera som bol u obvodnej popočúvať srdce. Vidíte, ono vás to nasmeruje zase inde k lepšiemu - kto by len tak išiel k lekárovi, keď nemusí... Samozrejme, ľadová voda nie je všeliek, ale tréning je to riadny. V jazere sme dvakrát, maximálne trikrát v týždni, zoberie to totiž veľa energie, treba aj oddych. Ale pokiaľ budem môcť, tak sa tohto športu nevzdám.

Kedy ste mali naposledy chrípku alebo ste prechladli?

Chrípka a nádcha? Vôbec neviem. Nič mi nie je, cítim sa stále rovnako. Robím však aj iné veci pre seba. Otužovať som sa začal od roku 1995 najskôr len ľadovými sprchami ako súčasť jogy. Samozrejme, môžem ochorieť, ale priebeh choroby je ľahší a rýchlejšie je preč. Zmenilo sa mi ale niečo iné. Kedysi nás učili, že hneď, ako nás prefúkne, budeme chorí a u mňa to tak aj bolo. Teraz behám v tuhej zime v kraťasoch, plávam v jazere a nič. Platí však, že všetko treba robiť s mierou. Ak chcete plávať v ľadovej vode, najlepšie je ísť na vec so skúsenými otužilcami. Tak, ako som začínal aj ja.

(ac)