Napísali ste nám 16/2001

Redukovanie hluku patrí medzi environmentélne aktivity. Mnohí obyvatelia Starého Mesta preto vítajú rozhodnutie starostu o ochrane obyvateľov pred hlukom.

K zdroju hluku treba pripočítať aj hluk z vysokoobjemových motoriek, ktoré brázdia ulicami mesta. Rýchla jazda a nadmerný hluk z akcelerácie strojov sú útokom na účastníkov premávky a všetkých, čo sú v tesnej blízkosti, ale aj vzdialení. Zákaz vjazdu motorkám je do Mickiewiczovej ulice. Motorka v prevádzke, t.sj. za jazdy, určite prekračuje povolenú hladinu hluku.

Navrhujem, aby sa v miestach, kadiaľ motorky najčastejšie jazdia, Inšpektorát životného prostredia osadil merač hluku. Týmto spôsobom by sa dokázalo, že silné motorky do mesta nepatria. Jazdci parkujú pred Starou tržnicou. Žiadam starostu Starého Metsa resp. zastupiteľstvo MČ Staré Mesto, aby prijalo rozhodnutie v tejto veci. Ďakujem.

A. Sládeková, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Som príliš mladý na to, aby som mohol hovoriž o vlastných zážitkoch z augusta 1968. O to viac ma zaráža, že na sovietsku okupáciu pomaly zabúdajú obyvatelia nášho mesta. Keď som sa koncom augusta prechádzal po Námestí SNP do očí mi udrel zaujímavý paradox. Pri pamätníku SNP ešte ležalo množstvo vencov a kytíc, ktoré sem pravidelne nosievajú všelijaké delegácie a naproti na Hlavnej pošte, pod tabuľou venovanou Petrovi Legnerovi už len uschýnal osamotený zvädnutý kvet.

S tabuľou Danky Košanovej je to ešte horšie. Spomienku na ňu pôvodne vytesali do stĺpa priamo pred budovou Univerzity Komenského. Aj po Novembri 1989 sa tam objavil známy nápis: Na tomto mieste ruskí okupanti zabili 17-ročné dievča... Dnes niet ani nápisu, ani inej spomienky pred vchodom UK. Vedenie univerzity sa asi hanbilo, že by podobný nápis poburoval študentov a tak tabuľu s jej menom premiestnili za roh na Vajanského nábrežie, kde sa dokonale stratila.

Z môjho pohľadu je zvláštny aj text na týchto tabuliach. „Na tomto mieste tragicky zahynul Peter Legner, 21. 8. 1968.“ Nezasvätenému chodcovi, ktorý nemá ani potuchy čo sa tu dialo v auguste 1968 by sa mohlo zdať, že Petra Legnera zrazilo auto. Zdá sa mi, že otcovia mesta nemajú záujem pripomínať sovietsku inváziu ani obete, ktoré priniesla. O tom napokon svedčí fakt, že v Bratislave nemáme pamätník, ani ulicu, či námestie, ktoré by túto udalosť pripomínali.

Radovan Krčmárik, Petržalka
LIST ČITATEĽA