Napísali ste nám 13/2001

Chcela by som sa s vami podeliť o zážitok z OD Carrefour v Poluse. Začalo sa to, keď som si 8. 6. 2001 v Carrefoure kúpila zlacnený stan. Po vyskúšaní som zistila, že sú chybné tyčky - priemer bol rovnaký a nezapadali do seba.

Pri reklamácii neboli problémy, len som musela počkať niečo vyše 20 minút - po troch telefonátoch informátoriek, ktorým už bolo trápne, že im tak dlho podopieram pult, aby mi stan vymenili. Pri odchode som sa ešte uistila, že keby som sa náhodou vrátila, nebudem musieť tak dlho čakať a hneď mi vrátia peniaze. Vrátiť som sa musela. Nebolo 1. aprila, ale 19. 6., tak som si myslela, že ma natáča skrytá kamera, ale bola to krutá realita.

Doma, po odbalení vymeneného výrobku som zistila, že už bol použitý! Kopec hliny na kolíkoch a tyčkách neponúkal iné vysvetlenie. Stan som ani nerozbaľovala, mali sme povysávané, a šla som naspäť na reklamačné oddelenie - v Carrefoure to volajú informácie. Tešila som sa, že to rýchlo vybavím a stihnem plánovanú schôdzku. To som ešte netušila, že budem odchádzať o pol hodiny neskôr bez stanu, potvrdenia o zaplatení a bez peňazí.

Pani vedúca Harmathová mi dokonca odmietla dať potvrdenie o druhej reklamácii, teda, že mi za chybný výrobok dali použitý stan. Na vysvetlenie tohto prečinu mala zaujímavé argumenty. Najskôr začala humánne - chceli mi pomôcť (kam, neviem). Potom prešla na logiku - prečo som si stan nepozrela hneď po prevzatí (asi by mi ho pomohla postaviť) a že sú maloobchod, v ktorom môže zákazník tovar vrátiť do 8 dní a čo oni potom s vráteným tovarom majú robiť? A všetko ukončila výhražným „dsekom“ - ako jej dokážem, že stan bol použitý a že vraj mi nemusia uznať reklamáciu, mohla som si chybu spôsobiť sama. Rozlúčila sa radou, že som mala ísť do iného obchodu.

Pozor teda, aby ste si nekúpili v obchodnom dome už použitý tovar a možno aj chybný, ktorý ste mohli pred časom reklamovať, veď čo s tým majú robiť? Ja mám zo zážitku poučenie nenakupovať v Carrefoure, nekupovať zlacnené a kupovať stan, ktorý potrebujem na letnú dovolenku, v zime.

Zuzana Mináriková
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Po dlhom čase som 13. júna navštívila TESCO v centre mesta. A nielen predajne, kde sa zdalo byť všetko v poriadku, ale aj dámske WC. Slušne pozdravím „WC babku“ a rútim sa k prvej voľnej kabínke. „Haló, platí sa!“ - zastaví môj krok strážkyňa toaliet. „Odkedy?“, neverím vlastným ušiam. „Tu to máte!“, bodá ukazovákom do papiera na svojom stolčeku. teraz zas neverím vlastným očiam. Citujem z natlačeného písma: Ceny sú platné a nemenné od 1. 5. 2001. 5,- Sk. Päť korún! Žiadna symbolická koruna.

Tak už mi je všetko jasné: TESCO melie z posledného! Tento kolos s tovarom drahým až predraženým je nútený si asi takýmto spôsobom privyrábať. Je to neuveriteľné, smiešne a smutné...

Eva Skákalová, Dúbravka
LIST ČITATEĽA