Napísali ste nám 12/2001

V pondelok 28. mája o 22.00 sa do našich obydlí aj cez zavreté okná ozývali nám miestnym obyvateľom už známe zvuky: „Zabijem ťa,.. Pusť ma...Nechaj ma na pokoji, ty....“

Namiesto bodiek si domyslite akékoľvek vulgárne slovo, boli použité všetky. K tomu zvuk rozbíjajúcich sa fliaš, úderov. To si naši milí bezdomovci riadnym revom vymieňali názory. Potiaľto by to bola všedná vec, ktorú zažívame viacerí z nás a nikomu nenapadne o tom ani písať. No zaujímavé je to, že sa to deje s prestávkami pomerne pravidelne, na Kamennom námestí, na lavičkách za „búdou“ zelovocu KATKA. Či noc či deň, v tomto priestore sa bezdomovci príjemne cítia, ležiac - sediac na lavičkách, alebo jednoducho na zemi. A vedľa nich skupinka zahraničných turistov, ako som toho bol svedkom nedávno.

Zamýšľal som sa, prečo sa bezdomovci v priestore Kamenného námestia pred TESCO tak dobre cítia. A potom som si uvedomil, ako to tu vyzerá: Na krivom a rozbitom asfalte sa nachádza chaoticky rozmiestnená zmes stánkov a „búd“ všemožných tvarov, reklamných pútačov, zelene, áut na parkoviskách, ale aj uprostred námestia. K tomu príležitostní predavači všetkého možného a nad tým nám obrovská obrazovka ponúka, ako vhodne investovať. Myslím si, že medzi trhoviskom na Miletičovej a týmto priestorom už nie je veľký rozdiel. Nanajvýš útulný priestor pre bezdomovcov a ich aktivity.

Spomínam si, ako sa nášho starostu opýtal cudzinec pod Manderlákom, že kde je centrum mesta. Táto otázka hrozí aj naďalej ktorémukoľvek z nás. Na Kamennom námestí sa nič nezmenilo. Už rok sa nám ponúkajú na návštevu naši priatelia zo zahraničia a my túto návštevu už rok pod všakovakými zámienkami odďaľujeme. Bojíme sa pomyslenia, že „zažijú“ naše námestie. Niežeby „za veľkou mlákou“ nemali bezdomovcov, skôr naopak. No určite ich nemajú v absolútnom centre svojho D.C. - hlavného mesta.

Ľ. Hrapko, Bratislava
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Bolo to začiatkom 90. rokov, keď som si pri návšteve lekárne „U Salvatora“ pomyslela: ako dobre, že sa tu zachovalo toto múzeum v lekárni, alebo lekáreň v múzeu s 300-ročným prekrásnym mobiliárom a fľaštičkami popísanými latinskými názvami. Miestnosť lekárne mala štukovú a freskovú výzdobu. Keď lekáreň Salvator zatvorili, naivne som si myslela, že ide o rekonštrukciu. Dlho sa nič nedialo, až v poslednom čase som tam evidovala čulý pracovný ruch. Moje srdce zaplesalo v nádeji nad znovuotvorením lekárne.

A potom som si prečítala článok vo vašich novinách, ktorý sa nám snaží nahovoriť, že sa bojuje o mobiliár lekárne Salvator. Tak pekne po poriadku. Kto je tá „istá pani Selecká“, ktorej bolo umožnené odkúpiť vzácny mobiliár a hneď ho aj obratom predať? Čo robil magistrát, historici, ministerstvo kultúry? Nenájde sa nikto zodpovedný? Ďalej som sa z článku dozvedela, že priestory majú nového nájomcu, ktorý ich zrekonštruoval a ma-gistrát tvrdí, že chce spoločne s ním priestorom vrátiť pôvodnú funkciu.

Článok sa končí tvrdením p. Hofmana, že tam bude čajovňa s predajom homeopatík. Nedalo mi to, a tak som sa išla pozrieť na tvár miesta. Fakt, že nepôjde o čajovňu ani o predaj homeopatík mi bol hneď jasný. Bude to zrejme pub alebo bar. A to magistrát musí iste vedieť. Ja len dúfam, že sa nájde nejaký „salvátor“ a zachráni nám nášho Salvatora. Ak nie, obávam sa, že jedného dňa vstúpim do Dómu sv. Martina a bude tam diskotéka.

Alena Repková, Bratislava
LIST ČITATEĽA