Napísali ste nám 04/2001

Nedá mi nereagovať na tému „moderná prístavba SNG“. Samotná prístavba je kultúrnym omylom a v tejto fáze, keď sa majú vynaložiť zbytočné milióny korún na jej rekonštrukciu je plne namieste zbúranie celej prístavby.

Jednak narúša celkový vzhľad dunajského nábrežia a okrem toho je to len vyhodenie peňazí, aby sa po rokoch opäť za ďalšie milióny rekonštruovala. V prvom rade treba - v kontexte s obnoveným historickým centrom mesta - vrátiť aj tejto časti historický vzhľad. Otvorené nádvorie by iste viac lákalo návštevníkov než implantovaná opacha. Táto časť nábrežia si nezaslúži zaobchádzanie akoby bola od macochy.

Ivan Václavík, Bratislava
LIST ČITATEĽA

Musím sa vám, žiaľ, posťažovať na chaos v súvislosti s parkovaním v okolí Červeného mosta v Bratislave. S pribúdajúcimi slnečnými dňami pribúda aj ľudí, ktorí chcú stráviť časť víkendu v prírode, na tom by ešte nebolo nič zlé. Údolie, ktoré je preklenuté Červeným mostom, je prirodzenou vstupnou bránou do Karpát pre mnohých Bratislavčanov.

Problém je v tom, že veľká väčšina „turistov“ prichádza na vlastných autách a parkujú pod mostom a v jeho okolí - všade „kde sa len dá“. A to by ste sa čudovali, kde všade sa dá! Po vyčerpaní pomerne malej kapacity priľahlého parkoviska pod mostom vodiči parkujú jednoducho na chodníku na jednej strane cesty, takže chodci po tejto strane nemôžu vôbec chodiť!!! A mestskí policajti, kone majú ináč celkom pekné, sa tomu len nečinne a „nevinne“ prizerajú!

Ďalší odvážlivci/bezočivci idú ešte ďalej - parkujú na priľahlej lesnej ceste alebo priamo v lese, pri železničnej stanici Železná studnička. Je tam auto na aute! Je na to žalostný pohľad a je to prejav totálneho ignorantstva proti prírode, normálnym turistom a mimochodom, aj proti zákonu! No komu už v tejto krajine záleží na dodržiavaní zákonov?! (A kto je platený, mimochodom z mojich daní, za kontrolu ich dodržiavania???!).

Ján Šmíd, Bratislava
LIST ČITATEĽA

Chcela by som sa s vami podeliť o nepríjemný zážitok, ktorý sa stal našej rodine v supermarkete Delvita na Dlhých Dieloch v nedeľu 11. februára. Počas návratu z prechádzky sme sa zastavili v Delvite, kde sme chceli dokúpiť drobnosti, na ktoré sa zabudlo.

Pri tretom regáli sa pri nás zastavil mierne prešedivelý pán, oblečený v bunde, zamestnanec Delvity a zrúkol na nás, či nepočujeme, že zatvárajú o 17.00 a už je 17.05, aby sme išli k pokladni. Manžel zdesený stačil len vykoktať, že sme nevedeli, koľko je hodín a do koľkej sú otvorený. Na čo ten pán „slušne“ povedal, že už okolo nás prechádza tretíkrát a hovorí nám, že zatvárame (pri nahlas hrajúcom rádiu). Tak sme na mieste vyložili nákup z košíka a odišli bez nákupu.

No boli sme rozhorčení, toto sa nám nestalo ani počas totality, nie ešte u súkromníka. Predpokladala som kus slušnosti a kultúrnosti, že oznámia hlásením v predajni ukončenie otváracích hodín a nie „vyhadzovačom“. Občas sme chodili do Delvity v Petržalke, vždy sme boli spokojní s personálom, vystupovaním, Delvita na Dlhých Dieloch sa zrejme vymyká normám slušného správania.

Zuzana Bilisicsová, Karlova Ves
LIST ČITATEĽA