Nezdravo sa stravujeme. Kde robíme chyby?

Zdroj: pixabay

,,V odborných prieskumoch až polovica Slovákov priznáva nezdravé stravovanie. Pritom až šesť z desiatich ochorení pramení z nesprávneho životného štýlu, súčasťou ktorého je zdravá racionálna výživa, pohybová aktivita, relaxácia,“ hovorí odborníčka na poruchy metabolizmu a výživy MUDr. Adriana Ilavská.

Iba necelých 8 % z nás si podľa Ilavskej myslí, že sa stravuje vždy zdravo, a približne 42 % sa domnieva, že sa stravuje väčšinou zdravo. Čo si vlastne máme predstaviť pod pojmom zdravé stravovanie? ,,Zdravé stravovanie predstavuje niekoľko konkrétnych jednoduchých odporučení, napríklad denná konzumácia ovocia a zeleniny, denná konzumácia mliečnych výrobkov, vyhýbať sa soleniu a údeným výrobkom či pitie minimálne 1,5 litra nesladených tekutín,“ vysvetľuje lekárka.

 A ako to vyzerá u nás?

Ovocie pravidelne každý deň konzumuje iba 38 % ľudí, zeleninu dokonca iba 17 %, ryby nejeme takmer vôbec a na údeninách si pochutnáva až 20 percent ľudí.

,,Výsledkom je, že priemerná dĺžka života u nás je kratšia ako priemer vo všetkých krajinách Európskej únie. V indikátore nazvanom „zdravá dĺžka života“ naši muži majú tretiu najhoršiu pozíciu od konca a ženy sú dokonca na tom najhoršie,“ konštatuje Ilavská.

 Skladba prijímanej potravy podľa nej priamo ovplyvňuje vznik mnohých ochorení srdcovo-cievneho systému, nádorových ochorení, ochorení imunitného systému, obezity a metabolických chorôb.

 Lekárka tvrdí, že rady týkajúce sa stravovania treba jednoducho začať dodržiavať. ,,Platí, že nikdy nie je neskoro. Je to to, čo každý môže urobiť sám pre seba a svoje zdravie. A začať treba hneď,“ hovorí. Napríklad tým, že sa zbavíme niektorých zlozvykov, medzi ktoré patrí napríklad zjesť všetko, čo máme na tanieri, nezvykať si na sladkosť po každom obede či začať jesť pomaly.

Aké sú najčastejšie zlozvyky našich kuchýň a jedální?

1. Všetko, čo je na tanieri, treba zjesť

Netreba. Za posledné roky sa veľkosť porcií v reštauráciách zvýšila o polovicu, niekde aj dvojnásobne. Akoby malo byť signálom, že sa oplatí chodiť do tej reštaurácie, kde dávajú veľa na tanier. Treba si uvedomiť, že pocit sýtosti človek pocíti, žiaľ, až 15 – 20 minút po jedle. Toľko trvá, kým mozog spracuje všetky signály zo žalúdka, z tenkého čreva, krvi a dochádza k uvedomeniu si sýtosti. To je už však zvyčajne neskoro, hlavne ak aj napriek pocitu plnosti človek ďalej konzumuje, čo má na tanieri, alebo si prikladá.

2. Po obede musí byť niečo sladké

Nemusí byť. Ak má človek neodolateľnú chuť na sladké po jedle, niekde je chyba. Buď je to dané zakoreneným zlozvykom, alebo prudko kolíše hladina inzulínu a zvýši sa po jedle viac, ako je potrebné, a dôsledkom je náhly pokles cukru. Zväčša to znamená, že v strave je málo zložených cukrov, polysacharidov.

    3. Po obede si treba dať „šlofíka“

Oddych po každom jedle je veľmi prospešný. Nemožno hneď začať pracovať, športovať, treba mať radosť z jedla, zo stravy a dopriať telu, aby sa vyrovnalo s meniacou sa hladinou krvného cukru, naštartovanou aktivitou enzýmov a tráviacich štiav. Ale, ak konzumácia jedla spôsobí ťažkosť v pohybe, „odpadnutie od stola“ a vyžiada si až uľahnutie a ťažké odfukovanie, znamená to, že jedla bolo príliš veľa, oveľa viac, ako má telo človeka kapacitu naraz spracovať.

4. Prijímanie tekutín iba pri pocite smädu

Napiť sa až pri pocite smädu je neskoro. Pocit smädu už je prvým prejavom nedostatku tekutín, dehydratácie. A aj príčinou prejedania sa, lebo ak siahneme po jedle vtedy, ak treba doplniť tekutiny, čoskoro energetický príjem prevýši potreby. Vždy treba mať pri sebe pohár alebo fľašu čaju alebo vody a postupne popíjať. Budete tak mať pod kontrolou aj hmotnosť.

5. Pred jedlom sa nemá piť

Omyl. Tekutiny neostávajú v žalúdku a neobsadzujú miesto jedlu. Takzvanou Waldayerovou cestou preteká do tenkého čreva vypitá tekutina a je tak zabezpečená hydratácia organizmu. Pred jedlom sa však nemajú piť sladené tekutiny (a ani po jedle), aby sa nemenila hladina krvného cukru o prázdny zdroj energie.

6. Fast food je moderný

Chyba. Rýchle občerstvenie je nezdravé a nemoderné. Je síce ľahko a jednoducho dostupné, ale obsahuje príliš veľa tukov, jednoduchých cukrov a veľa nezdravých mastných kyselín. Kvalita surovín v takejto forme stravovania zaostáva za primárnym cieľom rýchleho zasýtenia. Fast foody sa stali novodobými sociálnymi centrami, miestom na stretávanie. Niektoré fast foody môžu byť aj zdravé a moderné – ak tam ponúkajú výbery zeleninových alebo ovocných šalátov či nízkotučné jedlo. Takéto prevádzky sa, žiaľ, u nás rozbiehajú iba veľmi pomaly, v zahraničí sú už úplne bežné.

7. Hladovanie medzi jedlami je prospešné

Opakované hladovanie je chyba. Slabé hladové kŕče neprekážajú, sú signálom na potrebu ďalšieho prísunu stravy. Ľudské telo, aby mohlo správne fungovať, potrebuje pravidelný prísun živín. Nepravidelnosti príjmu potravy, nárazové stravovanie jeden alebo dvakrát denne znamenajú krízovú situáciu. V takomto prípade sa metabolizmus nutne spomaľuje, telo sa pripravuje na nasledujúci nedostatok potravy, snaží sa predísť výraznejšiemu kolísaniu krvného cukru. Dlhé hladovanie nutne vedie k prejedeniu pri ďalšom prísune potravy. A telo sa už prirodzene pripravuje na možnú ďalšiu krízu v prísune jedla – robí si zásoby, prednostne vytvára tuk, najprv prevažne podkožný, neskôr aj v útrobách medzi orgánmi. Dôležité je regulovať veľkosť porcie jedla aj pri nepravidelnom stravovaní.

8. Na rýchlosti jedenia nezáleží

Veľká chyba, na ktorej sa podieľa aj čoraz uponáhľanejšia doba. Jedlo si treba vychutnať, má byť pôžitkom. Je potvrdené, že obézni ľudia jedia rýchlejšie ako štíhli a navyše si naberajú viac na lyžicu, vidličku. Rýchlosť jedenia priamo súvisí s výskytom obezity. Najrýchlejší jedáci sú často aj najobéznejší. Tempo prijímania stravy treba mať pod kontrolou, pravidelne ho kontrolovať.

9. Jedlo slúži iba na zasýtenie

Nepravda. Jedlo má byť predovšetkým príjemný rituál, pohľad na pokrm na tanieri pastva pre oči, dar pre chuťové poháriky. Rýchle doplnenie energie, nahádzanie niečoho do tela vedie k vzniku ochorení tráviaceho traktu, častým vredom žalúdka alebo dvanástnika, žlčovým kameňom. Stres k jedlu nemá patriť vôbec. Aj v tých najhektickejších chvíľach by sme sa mali dokázať sústrediť na jedlo, vnímať jeho vôňu a chuť, vnímať pôžitok z jedla.

10. Rozdielne stravovanie počas týždňa a cez víkend

Je chybou myslieť si, že počas víkendu sú nároky na jedlo iné, že si môžeme viac dopriať, to, čo sme nestihli cez týždeň zjesť, dopĺňame cez víkend. Obyčajne častá veta v pondelok je „Ale som cez víkend pribral či pribrala“. Ak si cez víkend doprajete viac stravy, nevyhnutne treba pridať vo fyzickej aktivite, zaradiť dlhšie prechádzky, pravidelný šport ako kompenzáciu zvýšeného príjmu energie.

11. Jedenie pred spánkom upokojuje

Je to častý omyl, ktorý je príčinou zlých snov, neoddýchnutia v noci, ktoré sú potrebné pre mozog, ale aj tráviaci trakt. Najjasnejším dôkazom nevhodnosti jedenia neskoro večer alebo počas sledovania televízie je postupné priberanie. Častým je pálenie záhy, alebo odborne pyróza. Ide o stav, keď sa natrávená potrava zo žalúdka dostáva späť do pažeráka, do jeho spodných úsekov. Častá porucha uzatváracieho mechanizmu v spodnej časti pažeráka spolu s plným žalúdkom po sústavnom jedení a uľahnutím do vodorovnej polohy sú príčinou pocitu kyslosti alebo horkosti v ústach, tlaku a pálenia za hrudnou kosťou, ktorá niekedy môže pripomínať až infarkt srdca. Pri pocite hladu neskoro večer si treba jedlo cez deň starostlivo naplánovať a večer zjesť niečo zdravé, napríklad malé jablko alebo mrkvu.

(ben)