Zázračné uzdravenia? Liečivá sila mysle je na najsilnejšie placebo

Zázračné uzdravenia sa dnes azda najčastejšie spájajú s francúzskym mestom Lurdy, neďaleko ktorého sa štrnásťročnému dievčaťu údajne zjavila Panna Mária. Udalosť sa odohrala v roku 1858, ale dodnes tam smerujú státisíce chorých. Mnohí z nich pociťujú úľavu, niektorí tvrdia, že sa dokonca celkom vyliečia. Zázračné? Možno. Neobvyklé? Nuž, história a veľká väčšina náboženstiev je plná zázračných uzdravení.

Prekvapivo, liečivá sila sa nevyhýba ani tým, čo v ňu neveria. Alexandria v Egypte,  rok 70 nášho letopočtu: muž s chromou rukou a slepec prichádzajú za rímskym cisárom Vespasianom. Tvrdia mu, že sa im zjavil boh Serapis a povedal, že práve cisár ich uzdraví. Vespasian oboch najprv vysmeje, no napokon sa prosbám podvolí. Vzápätí sa prvému vracia cit do rúk, druhému zrak. Udalosť sledoval veľký dav a zaznamenal ju významný vtedajší historik Tacitus.

A ešte zvláštnejší, no v antropológii a objaviteľských cestách nie ojedinelý prípad. Amerika, roky 1528 -1536: Álvar Núñez Cebeza de Vaca cestuje s niekoľkými spoločníkmi  z dnešnej Floridy do Mexika. Cestou stretáva domorodcov, nezriedka  túžiacich veriť v liečivé schopnosti týchto zvláštnych cudzincov - svetlokožcov s čiernymi bradami, sprevádzaných černochom z Maroka. Na ceste ich vítajú celé dediny a pokorne prosia o liečenie. A keď sa Španieli nechajú prehovoriť, domorodci nadšene hlásia, že im je zrazu dobre, že sú zdraví, takže zakrátko liečia aj mrzákov.

Sila presvedčenia

Liečenie chorôb bez použitia liekov nie je ničím vzácnym. A to dokonca ani v konvenčnej medicíne. Príkladov je nespočetne veľa. Napríklad pri liečení astmy k roztiahnutiu dýchacích ciest niekedy postačilo iba presvedčenie chorých, že inhalovali bronchodilátor – látku pomáhajúcu priechodnosti dýchacích ciest.  Alebo v 11 rôznych klinických štúdiách zlepšenie hlásilo 52 % pacientov so zápalom hrubého čreva, ktorí namiesto lieku užívali neaktívnu látku. A nielen to. Pri prieskume sigmoidoskopom vyzerala až polovica z predtým zapálených orgánov naozaj lepšie!

Obdivuhodný vplyv ľudskej psychiky a presvedčenia na zdravie podčiarkli psychiatri standfordskej univerzity, keď rozdelili 86 žien s metastázujúcou rakovinou prsníkov do dvoch skupín – jedna so psychiatrickou pomocou, druhá bez nej. Na prekvapenie výskumníkov, nielenže ženy z prvej skupiny hovorili o zažívaní menších bolestí, ony navyše žili v priemere o 18 mesiacov dlhšie! Ešte neuveriteľnejšie môžu znieť správy lekárov, že pri podaní veľmi silného sirupu vyvolávajúceho zvracanie mnohí pacienti práve naopak, prestali zvracať, pokiaľ im pri podaní lieku tvrdili, že dostávajú silný prípravok na upokojenie žalúdka.

Čo je onou zdanlivo zázračnou substanciou, s takými rôznymi, miestami protichodnými účinkami? Verte alebo nie, v podstate hocičo! Za istých okolností môže to všetko spôsobiť kapsula cukru. Siahnime však po vhodnom medicínskom termíne. Je ním placebo, domnelý liek, či simulovaná liečba bez liečivých látok, napr. spomenutá kapsula s cukrom. Respektíve placebo efekt, zlepšenie zdravotného stavu po akomkoľvek medicínsky neúčinnom úkone.

Lekári začali placebo efektu prisudzovať väčší význam až v polovici 50. rokoch 20. stočia. Vtedy Henry K. Bleecher z Harvardskej univerzity vyhodnocoval 15 klinických štúdií zaoberajúcich sa rôznymi chorobami. Pri klinických štúdiách sa na vzorke pacientov zisťuje účinnosť liekov porovnávaním zmien, aké nastali na jednej strane u skupiny liečenej skutočným, aktívnym liekom, a na strane druhej u skupiny dostávajúcej placebo. Čo Bleechera upútalo na pätnástke ním skúmaných  štúdií bolo, že nie menej ako 35 % z 1 082 pacientov sa podarilo uspokojivo liečiť iba pomocou placeba!

Neskoršie štúdie odhalili ešte vyššie percentá účinnosti. V prípade bolesti, depresií a niektorých srdcových a žalúdočných chorôb 50 - 60 %, ojedinele dokonca vyše 70 %! Ba čo viac, zistilo sa, že vyššie percento pacientov pociťuje úľavu pri placebe (39 %), ako pri podaní 4 mg morfínu (36 %)! Navyše, účinky placeba sa ukázali byť dlhodobé: 8 týždňov pri niektorých panických poruchách, 6 mesiacov pri angíne pektoris, a až dva a pol roka pri reumatoidnej artritíde.

Placebo neúčinkuje na každého, rovnako ako „ozajstné“ lieky. Jeho účinnosť nezávisí len od choroby. Zvyšuje ju použitie kapsúl namiesto tabliet, ich výrazná veľkosť a farba, dokonca aj vysoká cena a používanie nástrojov, napríklad injekcií. Okrem toho naň môže pozitívne reagovať až o polovicu pacientov viac, akonáhle je lekár dôveryhodný, príjemný a pozorný. A podobne ako pri akupunktúre, tí, ktorí dobré výsledky očakávajú, ich neskôr aj potvrdzujú. Ale efektivita je nižšia v  klinických štúdiách, keďže pacient nevie, či dostáva skutočný alebo neaktívny liek. A celkom sa stráca, keď pacientovi prezradia, že liek nie je efektívny.

Nocebo efekt

V jednom oddelení istej americkej textilnej továrne vypukla v roku 1962 mysteriózna choroba. K jej prejavom patrilo mravenčenie, nevoľnosti, závraty a zvracanie. Zakrátko sa symptómy vyskytli u 62 zamestnancov, niektorí z nich boli hospitalizovaní. Po továrni sa šírili reči, že príčinou ochorenia je uhryznutie akýmsi hmyzom. Háčikom bolo, že symptómy postihnutých nesedeli na uhryznutie žiadneho známeho druhu. O takmer polstoročie neskôr, v máji 2006, si vyše 300 študentov na 14 portugalských školách bez jasnej príčiny sťažovalo na problémy s dýchaním, nevoľnosti, vyrážky a ekzémy. Nešlo o banálnu záležitosť, kompetentní museli zatvoriť niekoľko škôl.

Mimoriadne bizarné sú tzv. penisové paniky, pri ktorých veľké množstvá mužov desí presvedčenie, že sa ich genitálie zmenšujú až takmer úplne zmiznú. Nie sú také ojedinelé, ako by sa mohlo zdať. Opakovane sa vyskytli  v Afrike a juhovýchodnej Ázii, s tisíckami prípadov v dimenziách epidémie napr. v Singapúre v roku 1967. Postihnutým mužom pripadajú symptómy také hrozivé, že vyúsťujú do škaredých zranení potom, čo sa zúfalo snažia „zachrániť“ svoju mužnosť pred úplným scvrknutím ihlami, hákmi alebo rybárskym náčiním.

Nemenej čudný bol tanečný mor, svojským spôsobom sužujúci Európu v 14. až 17. storočí. Jeden zo zdokumentovaných výskytov pochádza z júla roku 1518, keď na štrasburskej ulici začala najprv jedna žena, a neskôr aj viacerí ďalší ľudia, nekontrolovateľne a bez prestávky tancovať a tancovali celé dni. V priebehu týždňa tancovalo už 34 ľudí, a po mesiaci približne 400. Väčšina z nich v konečnom dôsledku zomrela na infarkt alebo vyčerpanie.

Spoločným menovateľom uvedených prípadov je masový výskyt hystérie, po novom konverznej poruchy. Jej chorobným prejavom, hoci môže ísť o slepotu alebo ochrnutie, chýba neurologický pôvod – napr. zmienení portugalskí žiaci trpeli rovnakými symptómami, aké v poslednej epizóde postihli postavy tamojšieho  populárneho seriálu. Konverznú poruchu najčastejšie nájdeme v stresujúcich podmienkach, pričom kvôli jej podstate na ňu veľmi dobre účinkuje placebo.

Úzko s ňou súvisí ďalší typ vplyvu ľudskej mysle na telo, „zlé dvojča“ placebo efektu, tzv. nocebo efekt. Ide o zhoršenie zdravia následkom neškodného úkonu alebo látky, o nepriaznivých účinkoch ktorých bol pacient hlboko presvedčený. V medicíne sa prejavuje aj takým spôsobom, že pacienti, konfrontovaní s diagnózou nevyliečiteľnej choroby zomierajú oveľa skôr, než sa prejavy ich ochorenia stanú nezlučiteľné so životom. Alebo tak, že pacienti, presvedčení, že sa dotkli jedovatej rastliny, dostanú škaredý ekzém na mieste dotyku. Zažívajú ho tiež niektorí študenti medicíny, u ktorých sa prejavujú symptómy chorôb, o ktorých sa práve učia!

Dopad nocebo efektu môže byť fatálny. Spomeňme opäť domorodcov obdivujúcich Álvara de Vaca a jeho spoločníkov. Keď jeden z kmeňov týchto Španielov prosíkal, aby neodchádzali, svojou neodbytnosťou pevne rozhodnutých cudzincov napokon badateľne rozhneval. Domorodci sa preľakli moci ich nevôle a do druhého dňa z nich mnohí ochoreli a ôsmi (!) zomreli. 

Ako pôsobia

Hoci placebo efektu dodnes úplne nerozumieme, významnú úlohu pri ňom zrejme zohráva skutočnosť, že naše telá môžu vylučovať rôzne chemické látky ako endorfíny, katecholamíny, kortizol a adrenalín aj bez podania akýchkoľvek látok zvonka. A to až do takej miery, že keď neurológovia skúmali mozgy pacientov s Parkinsonovou chorobou, zistili, že mozgy tých, ktorým bolo podávané placebo, reagovali uvoľňovaním rovnakého množstva dopamínu ako tí s aktívnym liekom. Medzi základné mechanizmy placeba tak patrí opioidný účinok. Okrem iného to potvrdzuje zistenie, že po podaní naloxonu, blokujúceho opiátové receptory, placebo nespôsobí úľavu od bolesti. Preto je dôležité podotknúť, že ak pacienta „vylieči“ placebo, neznamená to, že sa problém nachádzal jedine v jeho mysli.

Netreba zabúdať ani na vplyv stresu. Oslabuje imunitný a endokrinný systém a prinajmenšom sčasti ovplyvňuje mnohé choroby, od porúch krvného tlaku, astmu až po úzkostné poruchy. No a práve medzi posledne menované patrí aj zmienená konverzná porucha. Už zmena stresového prostredia za prostredie všeobecne spájané s liečením dokáže okamžite znížiť hladinu stresu a tým vyvolať placebo efekt.

V neposlednom rade, tu v skratke načrtnutá, no širokou verejnosťou výrazne podceňovaná schopnosť mysle navodzovať a liečiť choroby, vysvetľuje väčšinu „zázračných“ vyliečení. Detailné sledovania liečiteľmi údajne vyliečených pacientov totiž nepreukázali žiadne vyliečenie vážnej choroby, ktorá postihuje telesné funkcie alebo orgány. Takéto hlásenia sú obyčajne podvodom alebo iba krátkou úľavou, spôsobenou práve placebo efektom.

(vnen)