Kde všade sa stavajú máje a prečo sa bozkávame pod rozkvitnutou čerešňou?

Zdroj: TASR

Prvomájové zvyky sú v celej Európe veľmi podobné. U nás sa stále stavajú tradičné máje ozdobené farebnými stužkami, bozk pod rozkvitnutou čerešňou „zaručuje“ lásku a krásu na celý rok. Ako to vyzerá v ostatných štátoch?

Zamilovaní Francúzi si miesto bozku pod rozkvitnutou čerešňou dávajú kytičku konvaliniek. Prvému máji preto často hovoria sviatok konvaliniek. Tradícia stará vyše 400 rokov siaha až ku kráľovi Karlovi IX. z Valois, ktorý do histórie vstúpil skôr masakrom hugenotov pri Bartolomejskej noci. Na prvého mája raz dostal kyticu konvaliniek pre šťastie a hojnosť. Touto kvetinou potom Karol IX. pravidelne obdarúval dámy na svojom dvore. Francúzi majú svoj sviatok konvaliniek stále radi.

V Rakúsku a niektorých častiach Nemecka, hlavne v Bavorsku, ľudia 1. mája tiež stavajú máje. Vyzerajú ale trochu inak ako tie naše. Nie sú na nej konáre, zato bývajú farebne vymaľované a ozdobené reliéfmi, ktoré odkazujú na miestne remeselnícke cechy. Na vrchol potom obyčajne dávajú korunka. Stavba mája je v týchto krajinách príležitosťou na stretávanie sa so susedmi a na popíjanie. V Bavorsku sa dokonca varí pivný špeciál, takzvaný Maibock. Ten je so svojimi skoro siedmimi percentami alkoholu naozaj silný.

Májová kráľovná

Máje dobre poznajú aj vo Veľkej Británii. Sú však oveľa kratšie a stužky z kvetinového venca siahajú až na zem, aby sa ich mohli ľudia držať. Pri tradičnom tanci okolo mája potom stužky zložito zapletajú a zase rozpletajú. Keď sa jeden z tanečníkov pomýli, ostatní sa nenávratne zauzlia.

Vrcholom osláv býva na niektorých miestach Britských ostrovov korunovácia Májovej kráľovnej. Tá má reprezentovať antickú bohyňu Flóru. Po korunovácii sa dievča na tance a hry pozerá z trónu vyzdobeného kvetinami. Britská ľudová povera tiež hovorí, že keď si na prvého mája umyjú dievčatá tvár rannou rosou, budú po celý rok krásne.

V starovekom Ríme oslavovali Floralia deň

Ako vznikla tradícia bozkávania sa pod rozkvitnutou čerešňou? V starovekom Ríme tento deň oslavovali ako Floralia deň. Bol zasvätený bohyni jari a plodnosti Flóre, ktorú za svoju patrónku považovali aj prevádzkovateľky najstaršieho remesla. Zrejme odtiaľ tie horúce bozky.

Lenže kresťania prvý máj slávili cudnejšie. Bozk cirkev považovala za veľmi intímny prejav a milenci sa mohli pobozkať len v okamihu zasľúbenia, takže bozk bol úzko spätý až so svadbou. Neskôr sme sa predsa len vrátili k májovým bozkom.

Paradoxne, hoci je máj považovaný za mesiac lásky, na sobáše býva chudobný. K májovým svadbám sa totiž viaže povera: „Na svadbu v máji, do roka máry.“ Pri tejto povere naši predkovia vychádzali z toho, že po svadbe žena takmer okamžite otehotnie. To by znamenalo, že po májovom sobáši by rodila vo februári, čo je zima a vo vtedajších časoch hrozilo, že neprežije matka ani dieťa. Dodnes sa však hovorí, že kto sa v máji vydá, veľmi skoro sa rozvedie. 

(vnen)