Sme čoraz obéznejší. Pomôže to zmeniť daň z cukru?

23.4.2019
sladené nápoje

Zdroj: pixabay

Páčil sa vám článok?

Na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok a diskutuje sa predovšetkým o zdanení sladených nápojov.„Daň z cukru“ už v uplynulých rokoch zaviedli vo viacerých štátoch sveta.

Túto daň odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako efektívny nástroj na zníženie spotreby cukru a pomoc pri riešení neprenosných chorôb.
V januári 2019 prišiel s analýzou o tejto téme Inštitút finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií (MF) SR. „V susednom Maďarsku majú daň na nezdravé potraviny a nápoje zavedenú od roku 2011. Podľa prvého hodnotenia efektov tejto dane asi 40 percent dotknutých výrobcov znížilo (28 percent) alebo odstránilo (12 percent) nezdravé ingrediencie z výrobkov,“ uviedol tlačový odbor MF SR. Predaj zdaňovaných nezdravých potravín v Maďarsku klesol v priemere o 27 percent a ich ceny vzrástli v priemere o 29 percent. 

Aká vysoká by mala byť táto daň?

Podľa IFP je na účinnosť dane kľúčové najmä nastavenie výšky sadzby. „Vhodne navrhnutá daň na sladené nápoje môže zabezpečiť zníženie ich spotreby, najmä ak sa ich konečná cena zvýši najmenej o 20 percent,“ tvrdí inštitút na základe údajov z WHO. Nižšia sadzba dane môže plniť informatívnu funkciu, ktorá má význam v snahe znížiť spotrebu, väčšiu mieru rozhodovania však ponecháva na spotrebiteľa.

Je daň reálna?

Trpká daň z cukru ale naráža na faktické, logické aj morálne prekážky. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS)zistil, že spotreba stolového cukru v rokoch 1995 až 2017 na Slovensku stagnovala. Odhaduje, že v spotrebe cukrov hrali rastúcu úlohu sladené nápoje, tento trend sa však okolo roku 2007 otočil a podiel nápojov na spotrebe cukrov klesá.
 „Zavedenie dane z cukru podľa teoretických modelov aj praktických skúseností vedie len k veľmi malému zníženiu spotreby cukru a prakticky nulovej odozve v priemernej hodnote BMI obyvateľov,“ tvrdia Martin Vlachynský a Radovan Ďurana z INESS. Dosahovanie dobrého zdravotného stavu podľa nich závisí od každodenných rozhodnutí človeka o jedle, od stresu, fyzickej aktivity, vzťahov, pobytu v určitom prostredí a tiež od počtu prijatých kalórií. „Nemožno očakávať zmenu pomocou jedného jednoduchého opatrenia, ako je daň na jednu zo zložiek nevyváženej stravy,“ uviedli.
Podľa nich hrozí, že daň z cukru nebude napĺňať svoj cieľ, ale stane sa len ďalšou položkou ťahajúcou peniaze z vreciek spotrebiteľov. Doplnili, že napriek formálnej existencii akčného plánu boja proti obezite na Slovensku chýba komplexný prístup k tejto problematike. 

Nehovorme o dani, ale o obezite

INESS navrhuje neotvárať diskusiu o samotnej dani z cukru, ale o obezite všeobecne, predstaviť prepracovaný plán boja proti obezite s merateľnými cieľmi a zamerať pozornosť na komplexnú starostlivosť o obéznych v slovenskom zdravotníckom systéme. Inštitút tiež odporúča intenzívnejšie zapojiť zdravotné poisťovne. Napríklad umožniť poisťovniam finančne motivovať tých poistencov, ktorí aktívne zlepšujú alebo udržiavajú svoj zdravotný stav. 
Potrebu celospoločenskej diskusie o obezite zdôrazňuje aj Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. „Ministerstvo plánuje v súvislosti s účasťou Slovenska v projekte WHO Európska iniciatíva dohľadu nad obezitou detí (COSI) prípravu národného workshopu o detskej obezite, čo môže byť začiatkom takej širokej diskusie,“ povedala hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová. Rezort zdravotníctva má podľa nej aj v rámci Národného akčného plánu v prevencii obezity na roky 2015 – 2025 štyri priority. Sú to podpora dojčenia, podpora zdravšieho prostredia v školách, obmedzenie marketingu a vystavenia detí reklamám na jedlo a nápoje s vysokým obsahom tukov, cukrov a soli a tiež podpora fyzickej aktivity a zdravej výživy.
(TASR)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.