Prečo máme nízke sebavedomie? Príčinou môžu byť aj naše predstavy

Zdroj: shutterstock

Za pocitom malého sebavedomia a sebadôvery vo väčšine prípadov stoja neadekvátne vysoké očakávania, ktoré na seba kladieme, tendencia porovnávať sa s druhými, snaha správať sa "správne" podľa nejakých všeobecných, mnohokrát však značne zastaraných noriem, a tiež rôzne, trebárs už v detstve prevzaté podvedomé predstavy, ktoré o sebe máme, pri ktorých však cítime, že im nezodpovedáme, čo naše sebavedomie automaticky veľmi zráža.

„Ak chceme mať primerané sebavedomie a sebadôveru, treba prísť na to, aké neuvedomené predstavy a očakávania od seba máme a prebrať ich tak, aby sme si ponechali iba to, čo my sami považujeme za potrebné. Keď si uvedomíme svoju skutočnú hodnotu, svoje silné a slabé stránky, tak svoje sebavedomie opäť získame (sebavedomie čiže vedomie seba - svojich možností, schopností, ale i svojich nedostatočností). To nám zároveň dá možnosť venovať sa tomu, čo nám skutočne ide, na čo máme talent a nemrháme energiou tam, kde nám to jednoducho nejde,“ vysvetľuje life koučka Soňa Faková.

Dodáva, že odhaliť svoje silné a slabé stránky môžeme len v interakcii s realitou, pomôžu nám v tom naše skúsenosti, naše pocity. Jednoducho, k niektorej práci a k niektorej činnosti nás to „ťahá“, inú robíme s nechuťou, musíme sa do nej doslova nútiť.  Sebavedomí a spokojní však môžeme byť naozaj len vtedy, keď robíme to, čo nás napĺňa, kde sa dozvedáme stále niečo nové, kde jednoducho môžeme rásť. Preto je potrebné sa v sebe dobre zorientovať a rozhodnúť sa pre kroky smerom k budúcnosti, v ktorej budeme sebavedomejší a spokojnejší.  

Nízke sebavedomie môže ale koreniť v našom detstve. Ak nás rodičia odmalička porovnávali s ostatnými deťmi, dávali nám za príklad ich schopnosti, výzor a správanie, tak veľmi rýchlo nadobudneme pocit, že sme nedostatočné, lebo nikdy nemôžeme (a ani sme nechceli) byť ako Milka od susedov. Pocit neschopnosti a nepríťažlivosti sa potom s nami môže ťahať až do dospelosti.

„Na základe vštepených hodnotení z detstva hrozí, že sa ani neskôr nekonfrontujeme s realitou. Neskúmame, či majú o nás záujem chlapci, nepátrame po tom, prečo sa s nami chce niekto kamarátiť, neoverujeme si, v čom sme dobré, skôr si potvrdzujeme, v čom sa nám nedarí.

Neustále porovnávanie s ostatnými je veľmi  frustrujúce, neuvedomujeme si pritom, že porovnávame neporovnateľné, nechceme akceptovať, že nemôžem vyzerať tak, ako spolužiačka Janka, ktorá mala takmer 180 cm a štvorky prsia, hoci ja meriam sotva 160 cm a prsia ledva dvojky...,“ hovorí Faková.

(vnen)