Problém – príliš starostlivá mama. Vie, čo je pre jej dieťa najlepšie

Zdroj: shutterstock

Mama je zvyčajne náš najbližší človek, zahŕňa nás absolútnou láskou, obetuje sa pre nás. Ale môže nás touto láskou aj zadusiť a zo starostlivej mamy sa môže stať až nepriateľ.

Takáto prehnane starostlivá mama má celý náš život pod kontrolou. Od detstva až po dospelosť.  Svojej dcére (ale aj synovi) vyberá školu, oblečenie, kamarátky, partnera, zamestnanie či dovolenku. Radí, ako si zariadiť domácnosť, ako vychovávať deti, aj ako a čo variť. Čo ju k tomu vedie? Pýtali sme sa psychiatričky Lucie Vaškovej.

„Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Takáto mama je presvedčená, že vie, čo je pre jej dieťa správne. Zostáva v období, keď bola naozaj za svoje dieťa zodpovedná, keď ona určovala, čo mu oblečie, kedy sa bude hrať a kedy pôjde spať, čo bude jesť... Ale toto obdobie netrvá dlho a čím je dieťa staršie, tak by mu mala nechať slobodnú vôľu sa rozhodnúť samé za seba. Už troj-štvorročné dieťa si pokojne môže vybrať, aké tričko si oblečie, na aké ihrisko chce ísť, vie si vypýtať jesť, Keď je ono hladné nie je žiadnou výchovnou chybou, keď si povie, na čo má chuť. A čím je staršie, tým by sa jeho zodpovednosť za seba mala stupňovať, tým väčšiu dôveru si naše dieťa zaslúži,“ hovorí psychiatrička.

Ďalším dôvodom je podľa nej to, že sa mamy snažia o to, aby ich dieťa robilo veci tak, ako zvykla robievať ona, alebo práve naopak – vidí, kde zlyhala ona, čo sa jej na svojom živote nepáčilo a chce, aby dieťa robilo veci presne naopak. „Takáto mama by si mala uvedomiť, že ani keby sa snažila akokoľvek, nemôže vedieť, čo je pre jej dieťa najlepšie. Ak chce pripraviť svoje dieťa na život a chce mať s ním aj v dospelosti dobrý vzťah, mala by dať svojmu dieťaťu priestor, aby získalo skúsenosti a aby samé prišlo na to, ako chce žiť. A deťom, najmä už v puberte alebo v dospelosti by som odporúčala, aby sa voči svojej mame naučili stavať hranice,“ vysvetľuje Vašková.  

Prehnane starostlivé mamy nie sú dnes výnimkou. Ide o častý úkaz, keď mama zabudne pri svojich deťoch na seba, na svoj ivot, na svoje sny a priania. Žije len život svojich detí. Podľa psychiatričky by si takéto mamy mali pamätať, že deti sú dôležitou súčasťou ich života, ale nie sú celý ich život. Deti môžu túto prehnanú starostlivosť totiž vnímáť ako obmedzovanie, z čoho vznika veľa zbytočných neprijemných situacií. Deti chcú a potrebujú sa o niektorých veciach rozhodovať samé, potrebujú zistiť čo od života chcú a častokrát chcú úplne niečo iné ako chcú ich rodičia.

(vnen)