V päťdesiatke som zostala bez práce, mám ešte šancu zamestnať sa?

Zdroj: FB Martin Chren

„Na päťdesiatku som od svojho zamestnávateľa dostala darček, o ktorý som teda vôbec nestála. Výpoveď. Vraj z organizačných dôvodov. Dostala som síce aj slušné odstupné, ale myslím si, že som preňho bola už pristará. Teraz sedím doma a pomaly upadám do depresie. Aj sa bojím otvoriť internet, aby som sa ešte viac nezdeptala, že pre mňa nie je žiadna práca. Chystám sa na úrad práce, ale rozhodne nechcem až do dôchodku skončiť na sociálnych podporách. Ale – môžem sa vôbec ešte na dnešnom trhu práce uplatniť?“

Toto je síce príbeh pani Silvie, ale určite nie je ojedinelý. Ak sa nám v akomkoľvek veku nedarí nájsť si zamestnanie, nemusíme ešte podľahnúť frustrácii. Porozprávala nám o tom life koučka Soňa Faková. 

„ Aj v tejto situácii treba zobrať veci do svojich rúk a nespoliehať sa na nikoho, kto sa nad nami ´zmiluje´ a zamestná nás. Zvyčajne platí, že keď vo svojom živote niečo stratíme, uvoľníme tak miesto niečomu novému. A – môže to tak byť aj v prípade straty zamestnania. Je dobré zamyslieť sa nad tým, čo by nás bavilo, čo by sme chceli robiť a doteraz sme na to trebárs nemali príležitosť, čas alebo priestor. Možno otvoriť si malú kaviarničku, alebo vybudovať svadobnú agentúru, alebo začať organizovať detské oslavy, robiť finančnú poradkyňu... Verte, že možností, ako uplatniť svoj potenciál, je nepreberné množstvo. Aj takých, ktoré si nevyžadujú žiadny, alebo takmer žiadny počiatočný kapitál. Akurát chuť niektorú z nich využiť.

A prekážkou nemusí byť ani fakt, že sme doteraz nikdy nepodnikali a sme presvedčené, že sme vyložene zamestnanecký typ. Možno to platilo pred rokmi a dnes sme už niekde inde, pripravené na samostatné podnikanie. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď som odišla zo zamestnania, bola som presvedčená, že sa sama, takpovediac na voľnej nohe, uživím. A to som dovtedy nemala žiadnu skúsenosť, ako sa uživiť bez nejakého zamestnávateľa, bez stáleho príjmu, bez toho že by sa mi niekto postaral o prácu. Dnes mám tých skúseností za takmer pätnásť rokov dosť a verte mi, že by som už nemenila. Niet nad to byť sám sebe šéfom a robiť naozaj to, čo ma baví.

V každom prípade sa netreba báť vyskúšať niečo nové, nepoznané. To, kam nás srdce ťahá. Je veľká šanca, že depresie vystrieda úžasný pocit zo sebauplatnenia, z toho, že som stále užitočná a to, čo robím, sa páči nielen mne, ale aj druhým.“

(vnen)