Hormóny šťastia - viete, ktoré to sú?

14.3.2019
hormóny šťastia

Zdroj: shutterstock

Páčil sa vám článok?

Môžu za to ako sa cítime, akú máme náladu. Ovplyvňujú spánok aj vnímanie bolesti. Nazývajú sa aj hormóny šťastia.

Vo všeobecnosti sú hormóny látky vylučované žľazami s vnútorným vylučovaním – endokrinné žľazy. ,,Sú to chemické látky určené na organizáciu, koordináciu a kontrolu funkcií buniek a tkanív ľudského tela,“ vysvetľuje diabetologička Adriana Ilavská. Hormóny majú podľa nej aj zvieratá aj rastliny.

 Poznáme niekoľko hormónov, ktoré zodpovedajú za to, ako sa cítime:

 Serotonín - nachádza sa v mozgu, je zodpovedný za dobrú  náladu, optimistické myslenie, vyvoláva  pocit šťastia a spokojnosti.

 Dopamín - je spájaný s motiváciou k rôznym aktivitám. Uvoľňuje sa v mozgu pri prirodzených príjemných aktivitách, ako napríklad príjem potravy, fyzická aktivita, milostná aktivita. Hrá významnú úlohu v motorických funkciách mozgu.

 

Oxytocín - hormón produkovaný v jadrách hypotalamu, nazýva sa aj hormón lásky a bezpečia. Je dôležitý napríklad pri vytváraní vzťahovej väzby po pôrode, ale aj podpore dojčenia a pravdepodobne i pri pohlavnom dráždení, keď sťahy svalstva urýchľujú transport spermií do vajíčkovodov.

Endorfín - spôsobuje dobrú náladu a pocity šťastia. Endorfíny sú ópioidné peptidy, ktoré produkuje ľudský mozog a sú prostriedkom proti zlej nálade. Majú účinky podobné morfínu a príbuzným látkam. Ovplyvňujú spánok, náladu, vnímanie bolesti.

Acetylcholín - ovplyvňuje rýchlosť sprostredkovania informácií, podporuje koncentráciu.

Dá sa stimulovať produkcia hormónov? Čo pomáha okrem liekov?

Ilavská tvrdí, že produkciu hormónov môžeme stimulovať stravou, fyzickou aktivitou aj vzťahmi. ,,Strava má byť čo najprirodzenejšia, bez priemyselného spracovania, s čo najmenším chemickým ošetrením,“ hovorí.

 Hladinu serotonínu môžu podľa nej ovplyvniť omega-3-mastné kyseliny. Nachádzajú sa najmä v rybách, najviac v morských (losos, tuniak, sardinky, makrela, sleď), ale aj v sladkovodných (sumec, pstruh, ostriež), v orechoch, ľanových semienkach či repkovom oleji.

,,Endorfíny obsahujú mnohé potraviny, napríklad tmavá čokoláda, ale stačí v malom množstve, maximálne jeden štvorček za deň,“ pripomína diabetologička. Podobne fungujú aj ostré a pálivé jedlá. Ešte lepšie a dlhodobejšie endorfíny zvyšuje pohyb – beh, každé cvičenie, plávanie.

Ilavská tvrdí, že hladina závisí od pravidelnosti fyzickej aktivity – čím častejšie, tým je hladina vyššia a vyrovnanejšia. Práca na partnerských, priateľských a pracovných vzťahoch je tiež dôležitá. Pri zlyhávaní niektorých z nich hladina endorfínov klesá.

 (ben)

 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie