Slováci s jedlom vedome neplytvajú, chýba nám však čas a inšpirácia ako potraviny využiť

13.3.2019
plytvanie jedlom

Zdroj: shutterstock

Páčil sa vám článok?

Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo sa za jeden rok vo svete vyhodí alebo znehodnotí tretina celkovej produkcie potravín. Ak by sme toto množstvo dokázali zachrániť, mohli by sme nasýtiť až tri miliardy ľudí. Ako sú na tom s plytvaním jedla Slováci?

Aký vplyv na správanie Slovákov majú v poslednom čase toľkokrát skloňované výrazy ako je food waste, udržateľné varenie alebo zodpovedné nakupovanie potravín? Aké potraviny nakupujú a ktorými najčastejšie plytvajú? Aké sú dôvody vyhadzovania jedla? A akým spôsobom nás ovplyvňuje fenomén prázdnej chladničky (Fridge Blindness)? Odpovede na tieto otázky priniesol prieskum realizovaný spoločnosťou Ipsos. 

Podľa tohto prieskumu máme k jedlu zodpovedný prístup – tri štvrtiny Slovákov tvrdí, že nikdy, alebo len zriedkavo, vyhadzujú jedlo. Cítia sa totiž previnilo, keď míňajú peniaze za jedlo, ktoré nespotrebujú. Zároveň cítia vinu, že vyhodeným jedlom by mohli pomôcť nasýtiť iných. Uvedomujú si tiež negatívny dopad na životné prostredie. Zodpovednosť za veľké plytvanie jedlom dávajú ľudia najmä reštauráciám, obchodom s potravinami a výrobcom jedla. Najviac sa plytvá v domácnostiach. Tie sú zodpovedné až za 53 % všetkého nespotrebovaného jedla. Význam vlastného zodpovedného prístupu k šetreniu s jedlom ale vníma 40 % Slovákov. 
Podľa analýz Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ročne vyhodíme približne 100 kg potravín na osobu. Z prieskumu vyplýva, že najčastejšie plytváme čerstvými potravinami a to najmä ovocím, zeleninou, chlebom, salámami a syrmi. Najčastejšími dôvodmi pre vyhodenie jedla sú, že začína páchnuť (82 %) a už nevyzerá pekne (66 %). Viac ako polovica opýtaných (56%) nechce dojesť jedlo, pretože je už pár dní otvorené. To poukazuje na fakt, že takmer pätina Slovákov priznáva medzery v správnom skladovaní rôznych druhov potravín, ktoré by zabezpečilo ich dlhšiu životnosť, a tým znížilo zbytočné plytvanie. 
      

Fenomén prázdnej chladničky
Určite to poznáte – prídete k chladničke, otvoríte ju, chvíľu do nej pozeráte a nakoniec z nej nič nevytiahnete. Tento jav má aj svoje meno – fenomén prázdnej chladničky alebo chladničková slepota, ktorý trefne potvrdzuje fakt, že v danú chvíľu slepo prehliadame akékoľvek potraviny v chladničke a odchádzame od nej s pocitmi, že v nej jednoducho nemáme nič k jedlu. Tento pocit zažíva až 75% Slovákov s tým, že prázdnu chladničku považujú za problém, s ktorým by sa radi v budúcnosti vysporiadali. 
Najlepší spôsob, ako nad týmto fenoménom zvíťaziť, je systematický nákup a plánovanie, aké potraviny budeme potrebovať a čo budeme z nich pripravovať v dlhšom časovom horizonte, napríklad počas jedného týždňa. Tak sa podarí vyhnúť sa preplnenej chladničke, a tým aj vyhadzovaniu potravín, ktoré kvôli fenoménu prázdnej chladničky prehliadame a nie sme schopní zakomponovať do svojho jedálnička. 
      

Kupujeme podľa chuti. Chýba nám však inšpirácia a čas.
Potraviny nakupujeme väčšinou raz - dva krát za týždeň. Slováci v prieskume potvrdili, že majú v chladničke až 78% potravín, ktoré im chutia a dokonca až v dvoch tretinách sa snažia nakúpiť tiež zdravé jedlo. Uvariť či pripraviť si doma dobré jedlo a využiť všetky potraviny, ktoré majú k dispozícii, je však pre opýtaných problém. Príčinou, prečo doma nevaria tak často ako by chceli, je nedostatok času, na ktorý sa odvoláva 87% Slovákov. Ďalšími dôvodmi je u takmer polovice opýtaných (48%) lenivosť uvariť si niečo z potravín, ktoré majú k dispozícii, a 42% Slovákom chýba inšpirácia, čo variť. 
      

Za plytvanie môžu aj deti v rodine
Jedlo občas vyhodí osem z desiatich Slovákov, ktorí majú doma deti. Približne tretina rodičov označila priamo detskú vyberavosť za jeden z dôvodov, prečo plytvajú jedlom. Ich maškrtnosť im dokonca sťažuje samotné nakupovanie potravín. Preto rodičia predchádzajú plytvaniu tým, že sa snažia variť stále rovnaké obľúbené jedlá bez akejkoľvek obmeny. Nákupy sú tak ľahšie, varenie rýchlejšie a zvyšky minimálne.

(TASR)

Páčil sa vám článok?