Vlastníci bytov by sa mali dohodnúť

Noviny to majú so mnou ťažké. Nielenže príspevky píšem iba rukou, ale na dôvažok ich posielam faxom na poslednú chvíľu. Ba niekedy aj päť minút po... Usúďte sami, čo môžem robiť, ak sa mi nahromadí veľa problémov a ja neviem, ktorý uprednostniť.

Dnes som napríklad mala vyše polhodinový rozhovor s veľmi rozhorčenou vyše 60-ročnou pani. Začiatok rozhovoru bol taký obyčajný: vraj si nevie poradiť s účtovaním služieb za bývanie. Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome, v ktorom býva, si odhlasovalo úhrady za výťah, čistenie spoločných priestorov, odvoz a likvidáciu odpadu a odvody do fondu opráv za jednotlivé byty podľa metrov štvorcových a nie podľa počtu osôb. Domnieva sa, že ak v byte býva viac osôb mali by platiť násobky toho, čo platí ona - dôchodkyňa.

Až na odvody do fondu opráv s ňou súhlasím. Teoreticky by mal umožniť aj postavenie nového domu po ukončení životnosti toho súčasného. Viem, že je to hudba budúcnosti, ale aj tak si myslím, že príspevky do tohto fondu sa majú odvodiť od jednotlivých vlastníkov podľa podielu na celkovom majetku. Prihliadať na to, či byt užíva jedna osoba alebo rodina s ôsmimi členmi, je totiž irelevantná. Inak to však je s ostatnými platbami za služby. Je predsa logické, že jeden človek vyprodukuje menej odpadu, menej sa vozí výťahom, menej využíva spoločné osvetlenie a narobí menej neporiadku na schodoch či chodbách. Žiaľ, väčšina vlastníkov v dôchodkovom veku nechce pochopiť, že ak sa nevedia presadiť v rámci spoločenstva vlastníkov a väčšina ich prehlasuje, nikto za nich nápravu neurobí.

Pani, ktorá mi volala, to považuje za do neba volajúcu krivdu predovšetkým na dôchodcoch. Je pravda, že starší ľudia majú často pocit krivdy. Budovali od detstva (brigády) socialistickú vlasť s perspektívou svetlých zajtrajškov a dnes im zostali akurát tak diery z koláča, ktorý si uchmatli rôzni dravci. Aj to je pravda, že ich dôchodky boli vymeriavané zo socialisticky nízkych platov. Napriek biednym dôchodkom ich ešte aj tak súčasná generácia považuje za príťaž - hoci naozaj štát profituje ešte stále z práce, ktorú v minulosti dôchodcovia odviedli.

Priznám sa, že aj mňa občas riadne nadvihne necitlivé vyjadrenie pána Mikloša či pani Schmögnerovej. Iba si vždy poviem, že ani oni neuniknú rovnakému osudu, lebo jediná istota je, že každý deň sa blížime k starobe. Sama som už dôchodkyňou. Neviem, či sa pani, ktorá mi volala a zlepšila telekomunikáciám tržbu, aspoň upokojila, že nie je na tom zle iba ona. Viem však celkom určite, že prístup - strčím hlavu do piesku - je ten najhorší. Nože sa pokúste všetci v dome dohovoriť na prijateľných podmienkach pre všetkých. Rozhodne neignorujte „veci verejné“, nikto za vás nič nevybaví.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN