Spoliehajme sa na vlastný sedliacky rozum

Stále častejšie sa musím zaoberať spotrebiteľskou etikou. Nie každý podnikateľ chce „dobehnúť“ spotrebiteľa a nie každý spotrebiteľ je nevinný baránok. Na našom trhu ešte stále zúri ring: pravidlo kto z koho!

Pritom z dlhodobého hľadiska táto situácia nie je výhodná ani pre jednu stranu. Aj na strane podnikateľa aj spotrebiteľa vznikajú zbytočné emócie. Zvyknem hovorievať, že srdce je dobré akurát na smotane, v obchode a službách majú platiť pravidlá a minimálne zdravý sedliacky rozum. V uplynulých dňoch ma spoluobčania zahrnuli otázkou, či sa zapojiť do akcie Národného bytového fondu. Možno sú to tí istí, ktorí sa ma pred časom pýtali, čo si myslieť o Devín banke. Vtedy som iba stručne odpovedala: uložiť na týždeň - dva, prečo nie? No ja by som tam peniaze pre istotu nesušila.

Prečo? Žiaden podnikateľ na svete nepodniká z lásky k blížnemu. Chce mať zisk. Ak teda niekto ponúka tovar či službu za mimoriadne výhodných podmienok je vždy na mieste otázka, čo tým sleduje. Na prvom mieste určite nie je moje blaho. Zdanlivé výhody vždy svedčia o snahe získať čo najviac klientov. Nech už z akéhokoľvek dôvodu - vždy ide vlastne o okradnutie každého jedného z nás. Veď čo si myslíte, z čoho štát spláca nedobytné pohľadávky finančných inštitúcií? Veď štát sme naozaj my. Bez našich daní by si štát mohol akurát iba požičiavať. A aj úroky a pôžičku by sme v koncovke zaplatili my.

Preto ma dokáže „vytočiť“ spotrebiteľ na vysokoškolskej úrovni, ktorý mi hrdo povie, že treba dávať pozor, aby do pochybnej transakcie išiel len do výšky krytia: rozumej napr. ochrany vkladov. Ak takýto chytrák radí ľuďom napr. na vidieku, ľahko sa stane, že dôverčiví dôchodcovia prídu o všetko. Nevedia totiž podľa názvu odlíšiť, či ide o organizáciu, kde sú ich peniaze aspoň čiastočne chránené.

Kto sa nezaoberá bližšie financiami, ťažko si uvedomí malý rozdiel v názve Štátneho fondu rozvoja bývania a na začiatku menovanej inštitúcie. Jej zakladatelia majú možno naozaj úprimnú snahu riešiť situáciu okolo bytov. Spoliehajú sa možno na svoj know-how, rozumej znalosti, ale v prípade, že niečo nevyjde určite neponesú dôsledky svojho podnikateľského rizika. Je na čase, aby sa každý spotrebiteľ naučil spoliehať sa na svoj zdravý sedliacky rozum.

Máločo vo svete biznisu je vymyslené pre jeho výhodu. Aj akcie slúžia na podporu predaja, výpredaj sezónnych výrobkov na uvoľnenie preplnených skladov... Očakáva sa od nich predovšetkým zisk. Slušný podnikateľ okrem vlastného zisku dopraje výhodný nákup aj spotrebiteľovi. To je správny obchodnícky prístup. Tých druhých by mal trh postupne vytriediť aj za pomoci kontrolných orgánov. Pretože ani v rámci akcie nie je dovolené predávať výrobky po lehote spotreby. Nože si vždy pozrite, a nielen pri potravinách, kedy boli vyrobené. Storočný plast sa láme.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN