Neuváženú kúpu nemôžete reklamovať

Hneď za bránou stojí náš čoraz drahší kontajner OLO. Keď vyberám poštovú schránku, rovno sa môžem zbaviť desiatky nechcených reklamných letákov a iných inzertných časopisov. Hoci normálne papier poctivo zbieram a odovzdávam do separovaného zberu, tieto tlačoviny mi vždy zdvihnú tlak a tak putujú rovno do odpadu.

Prečo? Po prvé mi je ľúto stromov, z ktorých sa tieto zbytočné papiere vyrábajú. Po druhé ma štve, že po dvoj - trojdennej neprítomnosti je schránka precpaná, čím dáva avízo pre nenechavcov, že je čistý vzduch. No a po tretie, ide ma trafiť šľak, keď vidím doslova ťažké desaťtisíce a viac putovať do odpadu, keď Fórum spotrebiteľov a iné verejnoprávne organizácie postupne obmedzujú svoju činnosť, pretože nemajú peniaze ani na najnutnejšie výdavky!

Ak sa domnievate, že som si „vyvetrala“ zuby len tak, zo zlej nálady, mýlite sa. Mám pred sebou na stole vyše desať poznámok z vašich telefonátov za posledný týždeň. Vo všetkých ste sa sťažovali na neserióznosť údajov uvedených v reklamných materiáloch. Skutočné ceny zaplatené pri pokladni sú často až o 100 percent vyššie, ako to hlása reklama. Ba aj od ceny uvedenej v regáloch dotyčných obchodov. Pýtate sa, čo sa proti tomu dá robiť. Ťažká pomoc. Zákon o reklame i o ochrane spotrebiteľov zakazuje zavádzajúcu reklamu.

Napríklad v Rakúsku máte právo zaplatiť iba tú cenu, ktorá bola na výveske alebo v regáli. A to aj vtedy, ak sa akcia za zníženú cenu už skončila a cenu personál iba zabudol vymeniť. Malo by to platiť aj u nás, ale naši obchodníci si vo väčšine prípadov postavia hlavu, že iba zabudli preceniť a vy buď zaplatíte, alebo môžete ísť o dom ďalej. Apropo, niekedy sa to naozaj oplatí. Možno sa usmejete, keď vyhlásim, že čas sú peniaze. To sú riadne kecy - zahlási naša budúcnosť - mládež. A veru nie! Príklad? Kotúč 400 listového toaletného papiera stojí 4,50, ale aj 6,20. U nás kotúč vydrží tak týždeň, to je pri cene 4,50 úspora 88,40 ročne. Nie je to svet, ale z okna by ste ich nevyhodili.

Alebo záhradná hojdačka, po ktorej som dávno túžila a môj syn mi ju ako narodeninový a na deň matiek spoločný dar sľúbil. Ešteže som sa išla pozrieť aspoň do dvoch hypermarketov. Rozdiel v cene presne tej istej hojdačky bol 890 korún. Pritom z hľadiska vzdialenosti sú oba obchody približne rovnako ďaleko. A preto, vážení spotrebitelia, darmo mi voláte o pomoc, ak chcete vrátiť výrobok (bezchybný) preto, lebo ste v inom obchode videli to isté za podstatne nižšiu cenu.

Neuvážená kúpa nie je podľa zákona dôvodom na odstúpenie od zmluvy ani v prípade, ak ide o niekoľko tisíckorunové predraženie. Žiaľ, ak sa chcete vyhnúť takýmto prípadom, musíte si ceny porovnať pred kúpou. Žiadne argumenty o tom, že musíte korunu dvakrát obrátiť, vám nepomôžu. Obchod z reklamácií nikdy nie je nadšený. Väčšina obchodníkov vráti cenu iba vtedy, ak ho na to núti zákon.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN