ROZHOVOR Aktívny senior Vladimír Knopp: Po odchode do dôchodku sa život nekončí

21.1.2019
Vladimír Knopp portrét

Zdroj: archív Vladimír Knopp

Páčil sa vám článok?

Celý život ho sprevádzal pohyb. V mladosti sa venoval krasokorčuľovaniu. Aby mohol tancovať, vytvoril tanečný klub vo vojenských kasárňach. Teraz vedie kurzy pre seniorov v občianskom združení AkSen - aktívny senior.

„Neverili by ste, ako to seniorom zdvihlo sebavedomie,“ hovorí lektor kurzu Vladimír Knopp (75). Po odchode do dôchodku sa totiž život nekončí. V spolupráci s občianskym združením AkSen podporuje medzigeneračné projekty a snaží sa o lepší život pre seniorov a spájanie generácií.

Prečo ste si vybrali krasokorčuľovanie? Pre mužov to nie je práve častý šport.

Páčilo sa mi skákanie na ľade. Sledoval som Majstrovstvá sveta v televízii, vtedy to bol nový vynález a nemal ho každý, a veľmi sa mi to páčilo. Bežal som za mamou a kričal: „Mama, toto chcem robiť, toto skákanie.“ Všetci ma odhovárali, v Piešťanoch nebol štadión. Tak som chodil štyridsať kilometrov na tréningy do Trenčína. Pred súťažami som bežal do školy, rýchlo obed a potom som letel vlakom na tréning. V Banskej Bystrici, kde som študoval, sa to opakovalo, hoci tam sme to mali jednoduchšie. Kým prišla partnerka zo Zvolena, musel som sám odhrnúť sneh z klziska, pretože štadión nemal strechu. Gramofón sme mali na mantineli, doniesol som platne a tancovali sme.

Dnes to znie romanticky a elegantne, ale muselo to byť veľmi náročné.

Dnes si to už neviem ani predstaviť. Dnešné deti to majú iné, všetko je príliš drahé. Tréneri drahí, kostýmy drahé, nie každý si to môže dovoliť. Tých talentov je sveľmi veľa, ale nemajú možnosť sa rozvinúť. Venovať sa tomu môžu naplno len bohatí ľudia, lenže medzi bohatými nie je toľko talentovaných detí. V spoločnosti chýba takáto podpora. Preto sme spolu s Jarkou Stanekovou (výkonná riaditeľka AkSenu) premýšľali, že spojíme generácie a budeme učiť tanec deti od troch rokov až po seniorov.

Akú rozprávku by ste chceli vytvoriť?

Rád by som pripravil Krásku a zviera. Na plátne budeme premietať rozprávku a my ostatní sa oblečieme do kostýmov. Deti sa budú môcť stretnúť s postavami. Ja by som bol Zviera.

V mladosti ste boli majstrom Slovenska v krasokorčuľovaní, neskôr ste prešli na spoločenský tanec. Prečo ste nezostali pri krasokorčuľovaní?

S krasokorčuľovaním som začal ako dieťa. Trénovala ma žijúca legenda Hilda Múdra, ktorá trénovala aj Nepelu. Začal som príliš neskoro, ako osem až dvanásťročný. Hilda povedala: „Si príliš starý, dáme ti partnerku“. A začal som tancovať na ľade. Niekoľkokrát som bol majster kraja aj Slovenska. Ako študent som reprezentoval Banskú Bystricu, pretože som tam študoval. Neskôr som hosťoval v Slovane Bratislava. Hilda vyhlásila: „Potrebuješ si rozšíriť repertoár, pôjdeš na spoločenské tance. Tak som začal so spoločenskými tancami . Vypracoval som sa, skončil som v najvyššej B kategórii.

Nechceli ste sa tancu a krasokorčuľovaniu venovať profesionálne?

Pracoval som ako tréner v Slovane Bratislava. Viedol som päť párov. Ale odišiel som pracovať do televízie. Dnes to ľutujem. Tanec bola tá životná náplň, ktorej som sa mal držať.

Tancu sa venujete celý život?

Keď som šiel na vojenčinu, donútil som veliteľa, aby sme mohli mať tanečný klub. Mali ste vidieť tých mladých vojakov, keď som prechádzal kasárňami a so mnou skupina tanečných partneriek. Celá kasáreň robila špalier. Robil som aj kultúrneho vedúceho v rámci vojenského útvaru, vďaka čomu som mal priepustky na tréningy a súťaže. Celý život, až na strednú generáciu, som žil tancom. Aj v spoločenských tancoch som bol niekoľkokrát majstrom kraja, ale robil som to paralelne s prácou. Vtedy sa pretrhla tá pohybová niť, skončil som príliš skoro. Pracoval som ako televízny a rozhlasový projektant a technológ, najprv pre Slovenskú televíziu, potom ako hlavný technológ výstavby Markízy.

Aké tanečné aktivity máte so seniormi v AkSene?

Je zaujímavé dať dohromady seniorov a tanec. Samozrejme, nemôžem robiť všetko ako s mladými ľuďmi. V pondelok tancujeme so ženami, ktoré nemajú partnerov alebo ich partneri nechceli tancovať. V piatok máme spoločenské tance pre páry. A v nedeľu sme založili klub argentínskeho tanga. Všetkým sa tu páči, že sa môžu ukázať aj niekde na verejnosti. Povzbudzujem ich: Niečo pekné viete a dlho ste sa to učili, prináša vám to radosť, tak to ukážte. Neverili by ste, ako im to zdvihlo sebavedomie. Začali sa pekne obliekať. Na prvé hodiny prišli v teplákoch a cvičkách, dnes nosia krásne šaty, staršie dámy aj opätky a vlasy majú upravené od kaderníka. Nie všetci môžu tancovať, ale tých, čo sú zdravotne v poriadku, povzbudzujem, aby sa k nám pridali. Spojili sme sa aj s tanečným klubom v Prievidzi.

Stretli ste sa s tým, že by seniori odmietali tancovať kvôli strachu zo zranenia?

Na to si dávam pozor. Všetkých sa vždy pýtam, či sa môžu zakloniť a pomaličky spolu zisťujeme, že môžu viac, ako si mysleli. Je to pre nich trochu ako fyziologická terapia a oni zistili, že je to s nimi lepšie, že sa toho ešte veľa dá. Samozrejme, skoky a zdvihy už nerobíme, to je pre mladých.

Koľko máte momentálne takýchto bežných tanečníkov, ktorých učíte?

Stálych v AkSene je okolo desať – dvanásť. Najmä žien a osem párov. S mužmi je veľký problém. Keby som chcel ísť do pivárne, tých mužov sú tam mraky. Sedia za pivom a nepustia sa ho. Tanec nie je pre nich pohyb. Oni potrebujú hokej, futbal a debaty s kamarátmi. Keď som prišiel so spoločenským tancom, všetci sa pozerali, čo sa mi stalo. Niektorí prídu a povedia: Prišiel som sem pod hrozbou rozvodu. Mal som pár, kde manželka dotiahla manžela a nakoniec manžel preháňal manželku nadšene po parkete.

V posledných rokoch ste začali robiť aj choreografie?

Vďaka AkSenu som začal robiť choreografiu. Nikdy predtým som to neskúšal, vymýšľal som choreografie iba pre seba. Dievčatá z AkSenu chceli, aby som pre nich niečo vymyslel. Tak som to vyskúšal a podarilo sa to.

Čo by ste odkázali seniorom, ktorí sa boja aktívne žiť?

Moja sestra je taká. Sedí doma a bojí sa vychádzať medzi ľudí. Odvykla si od spoločnosti. Ja som pravý opak. Ju som nepresvedčil, ale viem, že seniori sa potrebujú s niekým rozprávať, potrebujú pohyb. Majú veľa voľného času. Ja televízor ani nemám, radšej svoj čas trávim v spoločnosti úžasných rovesníkov. Keď je vás viac, dokážete vymyslieť všeličo.

Vladimír Knopp (75)

Bol majstrom Slovenska v tancoch na ľade.  Pracoval ako technológ, strihač a kameraman pre mnohé televízie a rádiá. Vedie kurzy spoločenského tanca pre seniorov s dôrazom na argentínske tango. Má tri deti.

(zb)

Páčil sa vám článok?