Tanečná lektorka Andrea Zelinková: Pre súčasné ženy je problém nechať sa viesť

19.1.2019
Andrea Zelinková lektorka tanečnej školy

Zdroj: archív A.Zelinková

Páčil sa vám článok?

Hoci titul zvádza k myšlienke, že nasledujúce riadky budú venované analýze feminizmu, nie je to tak. Máme obdobie plesovej sezóny a reč bude o malej tanečnej škole v Ovsišti, ktorú tu už vyše roka vedie lektorka, choreografka a niekdajšia špičková tanečnica Andrea Zelinková. Ako sa zmenil život párom, ktoré sem chodia na tanečné kurzy? A prečo je dobré sa pred svadbou naučiť tancovať?

Andrea spomína na svoje začiatky s úsmevom. Mala sedem a ako nejedno dievčatko v jej veku, túžila chodiť do tanečného krúžku. Od folklóru sa postupne pretancovala k spoločenským tancom. „Chlapcov, ktorí v tomto veku tancujú, je málo,“ hovorí o tom, ako ich ako 13-ročná krvopotne zháňala.

Keď mala 14, našla tanečného partnera medzi dospelými. Pretancovala sa s ním do finále majstrovstiev Slovenska, neskôr sa vďaka novému partnerovi vrátila do mládežníckej kategórie a získala titul majsterky Slovenska.

Z Andrey srší optimizmus a energia, preto ma ani neprekvapí, že sa jej plnia sny. „Sledovala som finále prestížnej tanečnej súťaže v Nemecku a hovorila svojmu trénerovi, ukazujúc na jedného tanečníka: S týmto mužom by som raz chcela tancovať. O rok a pol som za ním cestovala do Lotyšska. Odmaturovala som, zbalila si kufre a vyhlásila, že sa sťahujem do Rigy,“ spomína, ako na tanečnom portáli našla informáciu, že si Jevgenijs Suvorovs práve hľadá novú tanečnú partnerku a chopila sa jej.

Zdroj: archív A. Zelinková

​S Jevgenijsom prežila najúspešnejšie tanečné roky. Dvakrát sa stali majstrami Lotyšska v latinskoamerických tancoch, dvakrát tancovali finále svetového pohára, vyhrali prestížnu tanečnú súťaž German open v Nemecku a popritom stihla aj prvé tri roky štúdia na Fakulte ekonómie a podnikania na Paneurópskej vysokej škole.
Po troch rokoch sa ocitla opäť na Slovensku. A mala pred sebou ďalší sen, ktorý sa jej mal splniť. „Ako malé dieťa som na kazete pozerala tanečnú šou Burn The Floor a raz som sa v nej chcela ocitnúť,“ hovorí Andrea. A tak, keď po návrate z Lotyšska a Talianska, kde takisto chvíľu pôsobila, zvažovala, čo ďalej, napísala do Londýna, či ju do šou nevezú. O krátky čas tam už letela na pohovor a vzápätí sa stala súčasťou tohto známeho tanečno-divadelného zoskupenia. „Dva mesiace sme tancovali v Londýne, potom sme sa vybrali na americké turné. Bohužiaľ, ja som si vytancovala únavovú zlomeninu. Chcela som sa vrátiť okamžite po vyliečení, ale už sa tak nestalo. Objavila som čaro obyčajného života. Byť opäť doma, mať kamarátov... Dokončila som vysokú školu a začala učiť tanec,“ zhrnie Andrea.

Zdroj: Archív A. Zelinkovej

​A hoci bola spočiatku presvedčená, že ak bude trénerkou, tak len súťažných párov a po bežnej tanečnej škole netúžila, osud to videl inak. „Učiť ľudí, ktorí nikdy netancovali, ma úplne pohltilo,“ hovorí a vysvetľuje, že dospelí sa učia úplne inak ako deti. „Dospelí sa chodia baviť.“ A Andrea im k tomu pridáva aj to magické mužsko-ženské, ktoré v tanci funguje. „Pre mňa tanec nie sú len kroky a hudba, učím ich ako fungovať v páre. Pre ženy je mnohokrát ťažké, nechať sa viesť svojím partnerom, majú pocit, že veci musia mať pod kontrolou. A to nejde. Práve toto býva prvotný problém,“ opisuje Andrea základnú vec, ktorú treba pri spoločenskom tanci prijať, a to, že muž vedie ženu a žena vie, ako sa nechať viesť.

To, že muž vedie, vychádza z praktického faktu – je vyšší a spôsob držania partnerky ho k tomu predurčuje. „Tancovanie pri učení často prirovnávam k jazde v aute. Akonáhle si idem sadnúť na miesto spolujazdca, dávam vodičovi najavo, že mu verím, že ma dovezie do cieľa. Nebudem mu v každej zákrute strhávať volant,“ hovorí Andrea a keď sa smejem, už vážne vysvetlí: „Ľudia, ktorí nikdy netancovali, si potrebujú nový pohyb spojiť s bežnými aktivitami, ktoré poznajú.“

Niektorí muži zvyknú partnerku pri tanci informovať – teraz ideme doľava, dozadu... Toho sa tiež musia vzdať. „Obaja sa musia naučiť vnímať sa cez fyzický kontakt a rozvíjať neverbálnu komunikáciu.“
A keď prijmú svoje role, už to nebude o bifľovaní krokov a tanec sa zmení na hru. Andrea tvrdí, že ľudia, ktorí to dokázali, sa začali na seba pozerať inak. Viac sa dotýkajú a akoby si oprašovali to, čo mali na začiatku vzťahu. „Okrem spoločne stráveného času je tanec aj úžasná psychohygiena. Nemôžete pri ňom v hlave ´pracovať´. Hneď je vidno, keď si myšlienkami uletíte, pretože vtedy ten pohyb a vzájomná komunikácia v páre nefunguje,“ hovorí Andrea.

Valčík je zrejme základ, tipujem. Za aký čas sa dá naučiť? „Niekoľko hodín, presný počet sa ale odhaduje ťažko, je to veľmi individuálne. Valčík je síce najznámejší, ale aj najrýchlejší tanec, a preto nie je jednoduchý,“ hovorí Andrea, ktorá v prípade ochoty klientov začína radšej anglickým waltzom. Je tiež na tri doby, ale je oveľa pomalší, ľahšie si pri ňom uvedomíte kroky aj fungovanie v páre. A valčík už potom hravo zvládnete.
V tanečnej škole Poďme spolu tancovať reflektujú na požiadavky klientov. Aj preto učia napríklad prvý svadobný tanec. Mnoho párov totiž pochopilo, že tancovať „slaďák“ síce zvládnu, lenže maximálne dvadsať sekúnd a potom už nevedia, čo so sebou. A preto prichádzajú za Andreou so svojou skladbou.

V priestore školy, ktorý zahŕňa dve tanečné sály, vzišli postupne z potreby klientok tanečné cvičenia, latino pre ženy, ktoré chcú tancovať, ale nechcú do toho nútiť svojich partnerov, detské kurzy a tiež pilatesové cvičenia a joga. „Počas hodín tanca vidím, že mnohí nevieme správne stáť a potom nás bolí chrbát. Aj preto organizujem aj cvičebné semináre alebo fit dni pre ženy v sobotu doobeda s rôznymi druhmi cvičení a prednáškami,“ hovorí Andrea.

Vstupujeme do plesovej sezóny a tí, čo objavili čaro tanca, vedia, že pri ňom nemusia trpieť, ale tanec ich môže aj tešiť. Nie je nutné vedieť desať tancov, stačí jeden. Potom aj obyčajný ´slaďák´ vyzerá lepšie. Pár na parkete sa totiž počas neho ´nebije´, ale splynie v spoločnom pohybe.

(in)

Páčil sa vám článok?