Za odložené veci zákazníkov ručí prevádzka

Náš čitateľ poprosil o radu, pretože sa mu stala krivda a nikto ho nechce pochopiť. Ešte aj vlastná rodina tvrdí, že nemal svoj kabát nechať bez dozoru. O čo ide?

Iste aj vy poznáte tabuľky s nápisom: Odkladajte v šatni!, Tašky odložte tu!, Do ordinácie vchádzajte bez kabátov! Dosť často sú súčasne aj upozornenia: Za odložené veci neručíme. Nuž a náš čitateľ uposlúchol jednu z týchto výziev a po návrate k šatni bol jeho kabát fuč. Pri návšteve vedúceho príslušného pracoviska mu vysvetlili, že za odložené veci neručia a celý prípad môže riešiť iba ak vlastnou poistnou zmluvou na odcudzenie veci. Náš čitateľ však poistku nemá a obrátil sa na nás.

Nebudem vymýšľať a pridržím sa Občianskeho zákonníka, ktorý v § 433 hovorí o zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach. V tomto paragrafe je vysvetlenie, čo sú to veci vnesené: Vnesené veci sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí, alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.

V tom istom paragrafe je aj ďalšie vysvetlenie: Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie veci, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak. Nakoniec paragraf 433 jasne hovorí, že zodpovednosti sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. A ja ešte dodávam, že táto zodpovednosť je objektívna, bez zreteľa na zavinenie. Toľko suchopárna reč zákona.

Preložené do normálnej reči spotrebiteľa to znamená, že náš čitateľ veru oprávnene žiada náhradu za svoj stratený kabát. Odložil ho totiž presne podľa spomínaného paragrafu na miesto, ktoré bolo vyhradené na uloženie vecí, t. j. do šatne. Zodpovednosti sa teda majiteľ prevádzky nemôže zbaviť, ak sa odvoláva na svoju tabuľku o neručení. Chyba lávky je iba v našom ťažko vymáhateľnom práve. Ak sa totiž spotrebiteľ nedohodne s prevádzkovateľom na náhrade škody, musí použiť súdnu cestu. A dôkazná povinnosť je prirodzene na ňom a on musí aj splniť všetky náležitosti spojené s podaním žaloby. Nikto to zaňho podľa nášho zákona a ochrane spotrebiteľovi urobiť nemôže. Iste cítite, že je to akási rada-nerada. No v prípade drahého kabátu, nebodaj kožušiny sa zaiste oplatí na súd ísť.

A čo z dnešnej témy vyplýva pre väčšinu spotrebiteľov? Ak máte príliš atraktívne zvršky, radšej ich anonymne neodkladajte. A týka sa to aj tašiek s drahým obsahom v samoobsluhách. Radšej sa dohodnite s pokladníčkou (ak už máte podobný nákup) a preventívne jej ukážte tašku pred nákupom, ak chce aj po ňom. A kožuchy za niekoľko desaťtisíc korún pre istotu nenoste na miesta, kde si ich nemôžete dať na kolená. Mohli by ste totiž natrafiť na podnikateľa, ktorý do úschovy v šatni exkluzívne veci nezoberie. A na to má právo. Veď viete, náš spotrebiteľ je takmer vždy v menšine.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN