Niekedy treba občiansky postoj prejaviť

Cez veľké prázdniny akoby zastal čas. Médiá tomu hovoria uhorkové obdobie a politici ich využívajú na umelé aféry o „nesmrteľnosti chrústa“. Ani naši čitatelia nám v tomto období neposielali svoje námety do spotrebiteľskej rubriky.

Bolo by hádam aj dobre, ak by sa naozaj nedialo nič, čo by nám - spotrebiteľom - ubližovalo. Ibaže chyba lávky! Iba pred pár dňami ma na ulici oslovila trojica takých päťdesiatnikov s otázkou, prečo tretí sektor mlčí k pripravovanému zvyšovaniu cien skoro všetkých služieb a tovarov. Priznám sa, skoro som onemela. Predovšetkým sa nepovažujem za „potentáta“ tretieho sektora. No a pravdu povediac nerad hovorím, či píšem o problémoch, pri ktorých vlastne neviem, ako poradiť. Skúsme sa teda spolu pozrieť na to očakávané zdražovanie.

Začnime hoci i plynom. Plynári tvrdia, že ceny plynu sú neúnosne nízke a nepokrývajú pomaly ani výrobné náklady. Možno majú aj pravdu, ale... Stačí sa pozrieť na ich mramorom obložené budovy, hyperluxusné priestory - vrátane výťahu iba na 1. poschodie alebo na nehnuteľnosti, ktoré slúžia reprezentácii, rekreácii - jednoducho tzv. nadstavbe nesúvisiacej s výrobou plynu. Bože uchovaj, nezávidím pracovníkom SPP žiadne vymoženosti. No v čase, keď väčšina obyvateľstva nemá na základné potreby, napr. dovolenku, kultúru, racionálnu výživu, primerané módne oblečenie - hádam aj plynárenský priemysel mohol trochu počkať s luxusom!

Aby som sa nevŕšila iba na plynároch - prakticky celá štátna správa síce hovorí o úsporných opatreniach, ale v skutočnosti vôbec nezačali uvažovať o obmedzení napr. pri nákupe a zariaďovaní svojich budov. Zákon prof. Parkinsona hovorí, že čím honosnejšie vybavené priestory organizácie - tým nižšia produktivita práce v nej. Nemáte tú istú skúsenosť? Veď ešte aj Sociálna poisťovňa sídli v prepychovej budove a podľa môjho posúdenia ani nie príliš „priateľskej“ pre svojich klientov.

Zostaňme však aspoň trochu na úrovni spotrebiteľov, ktorí si vždy každú nedomyslenosť či nedôslednosť odnesú. Mám známeho, ktorý túto situáciu komentuje: oni enono a my platíme alimenty! To však znamená nenechať Černú, aby za všetkých nespokojencov písala či hovorila. To chce prejaviť občiansky postoj aspoň tým, že napíšem svoj názor do médií, poslancom, členom vlády. Tzv. mlčiaca - hoci aj sympatizujúca väčšina - je totiž nanič.

Naši vyvolení občania z výšky svojich 30.000 a viac korún o naše „malicherné“ problémy s viactisícovými výdavkami na bežné prežitie ani len nezakopnú. Pritom majú v ruke jediný spoľahlivý nástroj na riadenie podnikateľov: dane. Keď je jasné, že ceny vstupnej energie - napr. ropy sa šplhajú do neba - je absolútne isté, že pôjdu ceny výrobkov a služieb zároveň s nimi. Pritom by stačilo včas premyslieť výšku daní, ktorými je ropa zaťažená. Samozrejme, jednoduchšie je na papieri vypočítať pár desiatok korún mesačne na rodinu.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN