Slovenský spotrebiteľ je príliš dôverčivý

Z času na čas sa v rámci poradenstva vyskytnú prípady, keď jednoducho nevieme poradiť nič lepšieho ako tzv. súdnu cestu. Priznám sa, radím spotrebiteľom vymáhanie ich práv prostredníctvom súdu veľmi nerada.

Predovšetkým to totiž znamená ďalšie náklady pre sklamaného spotrebiteľa a v konečnom dôsledku nie je vôbec isté, že súd vyhrá. Prečo? Nuž jednou z našich národných vlastností je aj prílišná dôverčivosť.

Jednoducho si mnohí ani po viacročných negatívnych prípadoch publikovaných v tlači či prezentovaných televíziou a rozhlasom nevedia predstaviť, že sa môže niečo také stať aj im. A tak naďalej zveria svoje dlhoročné úspory pochybným sľubotechnám, nevenujú dostatočný čas a pozornosť zmluvám, ktoré podpisujú, uspokoja sa s ústnymi prísľubmi poskytovateľov služieb. A čo je najhoršie, často sa dajú vmanipulovať do časovej tiesne aj pri preberaní objednaných zákazok či opráv. Neveríte?

Ako poradiť spotrebiteľovi, ktorý si na výstave objedná nábytok za 60.000 Sk, preberie ho zabalený, odíde na dovolenku a až po návrate zistí, že mu dodali inú farbu poťahu, alebo že vypracovanie je šlendriánske. Zákon o ochrane spotrebiteľov síce deklaruje, že akosť a zmluvne dojednaná cena je pre podnikateľa záväzná - ale pozor! Aj spotrebiteľ má povinnosti. V konkrétnom prípade asi ťažko bude dokazovať, že výrobok stál zabalený niekoľko týždňov, kým sa vrátil z dovolenky. Možno náhly prípad hospitalizácie súd uznal. Nedôsledné, vlastne žiadne, prezretie výrobku pri prebratí zákazky? Ani v prípade poškodenia spotrebiteľa pri zámene zákazky napr. opravy šperkov s drahokamom či ušitia kožuchu z prineseného materiálu by som si netrúfala predpovedať úspešnosť súdneho rozhodnutia.

Ja osobne verím predovšetkým spotrebiteľovi, ktorý k nám príde po radu. No súd rozhoduje na základe dôkazov, a tie ja skúmať nemôžem. Verím zákazníčke, ktorá si dala prešiť ľahučký kvalitný kožuch a dostala späť metrákový kožuch, ktorý vzhľadom na vek už ani neunesie. Ako však dokáže pred súdom kvalitu kožušiny? Ruku na srdce, kto si pred opravou dá urobiť znalecký posudok? Priznám sa, ani ja nie. No vykonaní zámeny už niet ako vec dokázať.

Často si vybavujem slová svojho otca, ktorý povedal: „Nikdy nedaj šperk s kameňom do rúk neznámeho.“ Aj v najlepších rodinách sa stávalo, že namiesto perál či briliantov sa záhadne objavili falzifikáty. Môj otec zomrel v roku 1959, takže už vtedy boli ľudia poctiví, ale aj prešibaní. Iba ich hádam nebolo toľko. A hlavne, keď sa niekomu preukázal podvod, bol vylúčený zo slušnej spoločnosti. Ako sa hovorí: pes od neho kožku nevzal. U nás sa žiaľ, trh akosi pridlho čistí. Zlodeja voláme šikovným a odobrať živnosť? To je na základe súčasnej legislatívy takmer nemožné. Preto sa spotrebiteľ musí naučiť dávať si pozor!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN