Slušnosť býva tou najlepšou reklamou

Podnikatelia ma často obviňujú, že som jednostranne zameraná proti nim a všetkých hádžem do jedného vreca. Mrzí ma to, pretože to vôbec nie je pravda. V skutočnosti doslova „fandím“ obchodníkom a službám, ktorých zaraďujem do skupiny „a syn“.

To sú tí bežci na dlhé trate, ktorí si zakladajú na svojom mene a budúcnosti, čiže vytvárajú rodinnú tradíciu. A to sa bez seriózneho prístupu jednoducho nedá.

V tejto súvislosti ma mrzí, že nemôžem robiť tzv. pozitívnu reklamu, to znamená menovite pochváliť slušných, pretože to médiá zväčša neumožňujú. Pritom sa čoraz častejšie stretávam s veľmi sympatickými obchodnými praktikami, ktoré sa vyrovnajú medzinárodnej zvyklosti. Napríklad vybavenia reklamácií bez paragonu (bločku) o zaplatení, výmena tovaru alebo vrátenie peňazí hneď pri prvej reklamácii, oprava alebo výmena súčiastky bezplatne aj nad rámec záručnej lehoty, bezproblémová výmena nevyhovujúceho výrobku za iný tovar (prípad darčekov) a pod. svedčia o tom, že sa časť podnikateľov správa už naozaj trhovo.

Veď v rámci kulancie môže obchodník, dovozca či výrobca vyhovieť prakticky všetkým oprávneným potrebám spotrebiteľov. A slušnosť voči spotrebiteľovi je najlepšou reklamou - pritom to nestojí ani groš. O to viac ma mrzí, že sa v listoch našich čitateľov stretávam takmer výlučne s negatívnymi príkladmi. Je však smutné konštatovanie, že sa krivda deje sociálne slabým spotrebiteľom, napríklad dôchodcom.

Vyberám z listu V. M. Ide o prípad reklamácie zaplesnivelého plátkového syra asi za 20 Sk, ktorý manželka nášho čitateľa kúpila v piatok pred víkendom vo svojom obľúbenom stánku, kde si treba vystáť svoj rad. Až v nedeľu zistila, že plátkový syr nie je v poriadku, avšak pokladničné ústrižky už nenašla. Napriek tomu sa pokúsila obmäkčiť predavačku, aby jej reklamáciu uznala. Predavačka zrejme pozná svojich starších klientov a bola aj ochotná výrobok vymeniť. V tom sa však do veci razantne zamiešala pani vedúca, ktorá sa bez pokladničného bloku nemienila s nikým baviť. Bola pri tom taká arogantná a správala sa pohoršujúco, takže rozrušená manželka pána V. M. nechala inkriminované plátky na pulte a vynervovaná doslova utiekla.

Keďže prípad nášho čitateľa popudil, vrátil sa do stánku a chcel v pokoji vec s pani vedúcou vyriešiť. Bezvýsledne. Pani vedúca syrové plátky údajne zahodila, nechcela ich vrátiť a sťažovateľovi povedala, že je jej ľahostajné, či sa na ňu chce niekde sťažovať. „Tak ma to vyviedlo z miery, že som ju zvýšeným hlasom nazval podvodníčkou a že jej vytvorím takú antireklamu, že na to nezabudne.“ Vedúca na to zareagovala tak, že jej to je jedno. Nuž čo dodať? Žiaľ, nemôžeme konkrétne označiť „miesto činu“, čo považujem za výslovnú škodu.

No riešenie vlastne formuloval náš čitateľ vo svojom liste. Píše: „Ja osobne tento stánok obchádzam, pretože som viackrát spozoroval, že predavačky sa netaktne až urážlivo správajú najmä k starším nakupujúcim.“ Čo sa dá robiť - aký šéf taký personál! Nuž dodávam - je to chyba, ak nejestvujú nástroje, ktoré by „vyčistili“ trh od ľudí, ktorí za obchodom vidia iba rýchle peniaze.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN