Taxislužba by mala byť menej liberalizovaná

Vždy ma poteší, keď mi príde list od čitateľov našej rubriky. Aj keď ide prevažne o sťažnosti, mám vždy dobrý pocit, že nepíšem do vzduchu. Tentoraz sa náš čitateľ dostal do nepríjemnej situácie pri použití taxislužby.

Jeho lietadlo zo služobnej cesty v zahraničí pristálo v Ivanke pri Dunaji so 45-minútovým meškaním v noci pred 24 hodinou. V tom čase je už jediná možnosť, ako sa dostať do mesta - použiť taxík. Tie tam, našťastie, naozaj boli a prichádzali v usporiadanom poradí k čakajúcim záujemcom. Pretože náš čitateľ na ceste do zahraničia tiež použil taxík, za cestu z bydliska na letisko zaplatil 260 korún, bez obáv nasadol do vozidla a tešil sa na domov.

Aké bolo jeho prekvapenie, keď pred domom dostal od taxikára potvrdenku na 577 Sk - teda viac ako dvojnásobok sumy, ktorú očakával a mal pripravenú. Okrem cenového šoku zažil aj “trapas,” pretože požadovanú výšku ceny nemal pri sebe, a preto musel odbehnúť domov. Samozrejme minúty spôsobené nečakaným odskokom mu taxameter nepripočítal. Náš čitateľ je učiteľom filozofie práva na vysokej škole - teda osoba vysoko kvalifikovaná. Nechce sa zmieriť s vysvetlením taxikára, že na letisku platia osobitné sadzby. Správne si myslí, že má byť vopred informovaný na voľnú alebo zmluvnú cenu. Vo vozidle sa však žiadny sadzobník nenachádzal a nikto ho na mimoriadnu výšku príplatku neupozornil.

Ako sám píše, možno urobil chybu, že sa na podmienky zmluvy nepýtal už pri nástupe do vozidla. Je však pochopiteľné, že ste o polnoci radi, ak sa vám ujde taxík a priveľa nefilozofujete. Napriek tomu si myslím, že by ceny za taxislužbu mali byť trochu menej bezbreho liberalizované. Aj ja mám skúsenosť, že za tú istú vzdialenosť (z Námestia SNP domov) môžem platiť od 50 do 140 korún - podotýkam v dennej taxe (nočná je viac)! Priznám sa, nikdy nepochopím, prečo platím menej za taxík, ktorý si telefonicky privolám na určené miesto ako za vozidlo, ktoré si „odchytím“ priamo na ceste. A už vôbec netuším, prečo musím akceptovať drahší „veľký voz“ len preto, že na mňa podľa poradia pripadol.

Skrátka ani mne sa dosiaľ nepodarilo rozlúštiť logiku cenotvorby v taxislužbe. Jedno však celkom zaručene viem: taxíky patria medzi vymoženosti všetkých väčších miest vo svete a majú často jednotnú sadzbu, bez ohľadu na to, kto je prevádzkovateľom. Aj tie najliberálnejšie krajiny si totiž uvedomujú, že z kože zodratý turista sa spravidla nevracia. Koniec koncov ani zbedačený občan vlastného štátu nie je žiadne terno.

Bolo by vari vhodné, aby sa otcovia mesta (pardón - aj matky) viac zaujímali o etiku ponúkaných služieb ako o to, koľko licencií pre taxikárov vydávajú. Ak je totiž licencií priveľa, ide taxikárom o život. Po slovensky: nezarobia ani na vlastné živobytie, nie aby mohli našetriť na nové auto. Rozumej - výrobný prostriedok. Nemožno sa preto čudovať, ak vo vyhrotenej situácii upadnú do pokušenia započítať hosťovi každú jamu na ceste osobitne. Čo na to bratislavský magistrát?

P.S. Pokiaľ ste v našich obchodoch, reštauráciách či prevádzkach služieb zažili čokoľvek, čo si nechcete nechať len pre seba, napíšte nám. Nech sa spoločne vyvarujeme nepríjemných prekvapení.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN