• Zdravie a životný štýl
  • 01.10.2018 19:49

FOTO a VIDEO: Manderlák pozná azda každý Bratislavčan - dom však stále skrýva aj množstvo tajomstiev!

0 0
Zdroj: abn

Manderlák – takúto prezývku získala výšková budova na súbehu Špitálskej a Štúrovej ulice, ktorú pri jej výstavbe označovali za prvý bratislavský mrakodrap. Aj keď v skutočnosti má tento dom výšku 45 metrov a len 11 poschodí, tak najmä vďaka strategickej polohe sa stal jednou z dominánt Starého Mesta a symbolov Bratislavy.

„Ak futbalový Slovan vyhral nejaký dôležitý ligový zápas, tak tisícky fanúšikov vrátane mňa šlo pešo z Tehelného poľa až pred Manderlák, kde býval náš kolega František Dibarbora a tu sme si ešte naposledy spoločne zakričali zopár oslavných chorálov, kým sa všetci roztrúsili do bratislavských uličiek,“ povedal v jednom z rozhovorov dnes už žiaľ tiež nebohý herec Stanislav Dančiak, ktorý patril k veľkým športovým fanúšikom. Výškovú budovu nechal v centre nášho hlavného mesta ešte pred druhou svetovou vojnou postaviť podnikateľ nemeckého pôvodu Rudolf Manderla (1884 – 1968), ktorý bol vychýreným bratislavským mäsiarom.

Zdroj: FB Bratislavské rožky

Takto to vyzeralo na priestranstve, kde dnes stojí výšková budova Manderla v prvej polovici 30-tych rokov...

​Hovorí sa, že bol inšpirovaný návštevou Chicaga, kde bolo už začiatkom 30-tych rokov minulého storočia tých mrakodrapov dosť veľa, ale jeden zo zdrojov tvrdí, že nápad na postavenie jedného v Bratislave mal známy mäsiar dávno predtým ako sa vybral na svetovú výstavu do USA. Svoju predstavu prezentoval dvom architektom - Christianovi Ludwigovi a Emerichovi Spitzerovi, ktorým sa nápad s budovou akoby sa vznášajúcej vo vzduchu pozdával. V prízemí mal dom vytvárať akési podlubie a zakrivenú pasáž s niekoľkými vstupmi. Celý parter bol presklený, čo len umocňovalo pocit vzdušnosti a odľahčenosti budovy. Keď však svoj zámer Manderla prezentoval u vtedajšieho vedenia Bratislavy, tak nie všetci radní s ním boli od začiatku stotožnení. Aj mnoho obyvateľov mesta bolo proti, keď sa dozvedeli, že v blízkosti Starej tržnice a trhoviska na priestranstve pred ňou má stáť takáto „opacha“.

Zdroj: FB Prešpurčina ešče nezgegla

​Výstavba mrakodrapu Manderla v roku 1935...

Autor knihy Kronika prešporskej rodiny mäsiarskeho fabrikanta Manderlu Vladimír Tomčík tvrdí, že mesto nebolo v dobrej finančnej situácii a keď im Manderla navrhol, že mu daruje jeden zo svojich pozemkov, kadiaľ mala viesť verejná doprava, ak mu radnica povolí vyšší počet poschodí, a tak jej nezostalo nič iné než súhlasiť s týmto obchodom. Niektoré historické pramene uvádzajú, že veľkopodnikateľ sa poistil ešte aj tým, že predstaviteľov mesta skrátka podplatil. Pri výkopových prácach pri výstavbe budovy na Námestí republiky (dnes SNP) robotníci vykopali lebku človeka, ktorú odovzdali prednostovi mestského múzea dr. Faustovi. Nie je na tom nič čudné, keďže do roku 1774 bol na týchto miestach cintorín. Ľudské pozostatky sa našli aj v roku 1993 pri budovaní trafostanice pre električky, keď pod zemou objavili kostnicu, ktorá bola kedysi súčasťou kaplnky Kostola svätého Vavrinca. Dodnes je plná lebiek a stehenných kostí.

Zdroj: FB Stará Bratislava

​Dokončená výšková budova v centre mesta sa čoskoro dostala aj na oficiálne pohľadnice Bratislavy.

Samotná výstavba výškovej budovy netrvala vôbec dlho. Dokončená bola v roku 1936 za priam neuveriteľných deväť mesiacov. Najväčšou atrakciou stavby bol 70-metrov vysoký podporný stožiar. Hovorí sa, že niektoré žienky, ktoré predávali na trhu, sa báli, že keď silnejšie zafúka vietor, tak tá železná konštrukcia na nich spadne.

Zdroj: abn

​Manderlák je už 83 rokov jednou z dominánt Bratislavy podobne ako napríklad Bratislavský hrad (vľavo).

Zdroj: FB Prešpurčina ešče nezgegla

​Výhľad z Manderláka na Námestie republiky - dnes Námestie SNP a panorámu Starého Mesta...

Budova má rozsiahle podzemné priestory, ktoré kedysi slúžili ako sklady pre vychytené mäsiarstvo nachádzajúce sa na jej prízemí. V pivnici bola situovaná  napríklad aj vináreň Malí Františkáni a na 1. poschodí dlhé roky fungovala známa kaviareň Grand, ktorú s obľubou navštevovala bratislavská smotánka. V dome je celkovo 64 dvojizbových a trojizbových bytov a spoločné priestory, na ktorých sa už poriadne podpísal zub času. Na streche svietili po stranách dva nápisy Manderla vytvorené z trojmetrových písmen a vlajkosláva. Vraví sa, že mrakodrap mal byť pôvodne vyšší, ale na viac poschodí už skrátka nevyšli peniaze. A to aj napriek tomu, že už počas výstavby prizvali Manderlovci ešte jedného investora, ktorým bol ich rodinný advokát Artúr Wollner. Ten sa napokon stal majiteľom polovice tejto známej nehnuteľnosti, ale nikdy vraj netúžil po tom, aby na budove svietilo aj jeho meno.

Zdroj: FB Stará Bratislava

​Na tejto snímke vidno domy na Kamennom námestí, kde sa dnes nachádza známy obchodný dom...

Predajňa mäsa a mäsových výrobkov bola pred druhou svetovou vojnou tou najväčšou a najmodernejšou v strednej Európe. Obsluha bola trojjazyčná, teda ovládala nemčinu, maďarčinu a slovenčinu, ako takmer každý starý Prešporák. Vo výklade bol zo začiatku dokonca vystavený živý človek, ktorý si pred zrakmi okoloidúcich pochutnával napríklad na manderlovských párkoch. Na druhom poschodí sa nachádzal módny salón Gity Nemešovej a bývať u Manderlu si mohla dovoliť naozaj len elita, pretože nájomné za 2-izbový byt tu stálo 180 korún, čo bol vysoký nadštandard.

Po rokoch sa však objavili aj prvé problémy nájomníkov, o čom svedčí aj nasledujúca archívna reportáž:

Mäsiarstvo pod Manderlákom fungovalo do roku 2008, potom sa sem nasťahovali stánky s fastfoodmi. A v priestoroch kaviarne na poschodí je už dlhé roky herňa zameraná najmä na Bingo a ruletu.       

(ars, foto: FB, video: YouTube) 


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.