Viete, aký majú turisti dojem z nášho mesta?

6.8.2018
0
Turisti

Zdroj: Matúš Husár

Páčil sa vám článok?

O čo sa návštevníci v Bratislave zaujímajú a čo im komplikuje pobyt? Pýtali sme sa Mariána Bilačiča, ktorý je turistickým sprievodcom už 33 rokov. Tvrdí, že Bratislava skrásnela, a hoci má čo zlepšovať, väčšinu zahraničných návštevníkov milo prekvapí. Považujú ju za malé, čisté a bezpečné mesto.

Od čias socializmu sa turisti nezmenili v jednom - aj vtedy aj dnes ich zaujíma náš každodenný život. Kedy vstávame, kam chodíme na dovolenku, aká je u nás nezamestnanosť, kedy ideme do dôchodku, koľko zarábame... Stále zaznieva otázka, prečo sa Česi a Slováci rozdelili, a, naopak, už sa nikto nepýta, či máme splachovacie toalety.

Marián Bilačič tvrdí, že kým kedysi prichádzali turisti menej informovaní, dnes je to naopak, hoci informácií o Bratislave je stále málo a jej propagácia vo svete slabá. Napriek tomu chváli náročných nemeckých turistov, ktorí sú po Čechoch najpočetnejšími cudzincami na Slovensku. „Občas to, čo im prednášam, kontrolujú v knižke alebo v aplikácii. Majú jasno v tom, čo chcú vidieť. Napríklad je im ľúto, že sa nedostanú do Modrého kostolíka, ktorý na rozdiel od chrámov v Levoči alebo Kežmarku neplánuje fara sprístupňovať,“ hovorí sprievodca.

Chváli aj disciplinovaných Japoncov, ktorí majú dokonale zmanažovaný program. Ich opakom sú Číňania a pri Indoch sa vraj treba obrniť svätou trpezlivosťou, pretože u nich čas plynie inak.

Ako si vysvetľuje prudký nárast návštevníkov z Izraela, ktorí sa minulý rok stali skokanmi roka? Ich počet vzrástol o 50 percent. „Pomohli aj letecké mosty,“ vysvetľuje Marián Bilačič a prezrádza motivácie ich návštevy. „Mnohí hľadajú rodinné korene.“ Izraelčanov vraj naše pamiatky príliš nezaujímajú. Prichádzajú za prírodou. Milujú naše lesy a zelenú krajinu, ktorú doma nemajú.

Všetky národy bez výnimky však u sprievodcu oceňujú, keď im výklad o Bratislave spojí s ich reáliami či osobnosťami. „Aj preto nemám jeden výklad pre všetkých. Rakúšanom musím spomenúť Mozarta, Nemcov prekvapí, že sa u nás vo Volkswagene vyrába Porsche Cayenne, Rusom nezabudnem povedať napríklad to, že cár Peter Veľký navštívil tunajšie lodenice a Izraelčanom napríklad aj to, že v Bratislave vyrastal a má tu aj pamätnú tabuľu Imi Lichtenfeld, ktorý založil krav maga, bojový systém izraelských bezpečnostných zložiek.“

Kedysi vraj trvala štandardná prehliadka Bratislavy štyri hodiny. Svet sa však zrýchlil, dnes žiadame za čo najkratšiu dobu čo najviac zážitkov, takže niektorí sprievodcovia musia skupinu previesť mestom aj za 45 minút. Štandardom sú dve, tri hodiny. Zaujímavé je, že skupiny stále chodia na Slavín, hoci už nie pešo. „Jednak je to významný vyhliadkový bod, veď odtiaľ vidíte dve tretiny Bratislavy, ale Ázijcov a Američanov fascinuje aj samotný pamätník. Je to podľa nich strohá, nadčasová architektúra a sú z nej nadšení,“ hovorí sprievodca.

Zdroj: Matúš Husár

​Skôr pre individuálnych návštevníkov či menšie skupiny sú potom určené špecializované prehliadky zamerané na architektúru či hudbu, trendom sú prehliadky pamätníkov z čias železnej opony a čoraz populárnejšou sa stáva služba „Meet Locals“, návštevu miestnych domácností, ktorú ponúkajú cestovné kancelárie, ale presadila sa už aj v zdieľanej ekonomike. Návštevník má tak možnosť objednať si aj miestneho sprievodcu, bežného obyvateľa. Niektorí Bratislav­čania svojím mestom prevedú turistu aj bezplatne, niekto žiada aj desať eur za hodinu.

Dojmy návštevníkov z hlavného mesta Slovenska sú skôr pozitívne. Prekvapuje ich veľké množstvo nových áut v uliciach, obrovský stavebný boom... „Bratislava je podľa nich malé, čisté a bezpečné mesto,“ hovorí Marián Bilačič, hoci vzápätí dodáva, že tí, ktorí absolvujú raňajšie sobotné a nedeľné prehliadky po pešej zóne, by mohli tvrdiť opak. A na druhý pohľad vidno aj ďalšie detaily, ktoré nefungujú. „Nedávno mi istá nemecká turistka hovorila, že my aj vieme krásne zrekonštruovať budovy, chodníky, mobiliár, ale akoby sme ten stav nevedeli dlhodobo udržiavať. Ukazovala mi prehrdzavené ´kandelábre´, okolo ktorých rástla burina, ohorky medzi dlažobnými kockami, upchaté kanály pri ceste a čudovala sa, že o to sa má predsa niekto starať.“

Čo ešte dokáže rozladiť návštevníka Bratislavy? „Napríklad dobre utajené verejné toalety. Tie, čo patria magistrátu a nájdete ich na Uršulínskej, majú vysoký štandard, ale z Hlavného námestia k nim nevedie žiadna orientačná tabuľa. My sme sa snažili, aby tu boli osadené tyčové smerovníky, bohužiaľ, zatiaľ neúspešne,“ hovorí Marián Bilačič z pozície predsedu Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu.

Ďalšou výčitkou, ktorú adresuje mestu, je problém odstavných parkovísk pre autobusy, ktoré do mesta privážajú turistov. „Hľadáme vymyslené. Od roku 2010 navrhujeme, aby sa oživilo parkovisko pre autobusy na Tyršovom námestí pod Mýtnym domčekom. Je zriadené, má 18 miest, dokonca je tam značka. Namiesto toho mesto opäť zriadilo odstavné parkovisko vo vozovni v Janíkovom dvore v Petržalke, ktoré sa neujalo už v roku 2010. Na dlhodobejšie parkovanie je vyhovujúce, ale keď má vodič vyzdvihnúť skupinu o hodinu, je celkom zbytočné, pretože je ďaleko.“

Marián Bilačič sa tiež zamýšľa nad tým, čo bráni tomu, aby sme pod mostom SNP vytvorili nástupné a výstupné zóny pre autobusy a podobne ako vo Viedni by pri nich bol asistent, ktorý reguluje nástup a výstup a pritom aj dohliada, že si zónu vodič nepomýli s parkoviskom. Aby sme však Bratislave nekrivdili, s problémom, ktorý vytvára narastajúca autobusová turistika, sa boria všetky európske veľkomestá.
Veľmi citlivou témou je posedávanie a polihovanie ľudí bez domova na lavičkách v centre mesta. „Je dobré, že sú organizácie, ktoré týmto ľuďom podajú pomocnú ruku, čo ale s tými, ktorí o ich pomoc nemajú záujem?“ pýta sa predseda spoločnosti sprievodcov.

A napokon, čo turisti nevedia pochopiť, je, prečo máme priamo v pešej zóne cyklotrasu od Michalskej brány k Dómu sv. Martina alebo po Hviezdoslavovom námestí. „Vo Viedni sa síce tiež dostanete na okrajové časti pešej zóny na bicykli, ale je neprijateľné, aby ste sa v pešej zóne museli uhýbať bicyklu. Preto ho tam človek môže maximálne tlačiť,“ hovorí Marián Bilačič a dodáva, že práve takéto témy si žiadajú názor viacerých zainteresovaných strán.
Počet turistov v Bratislave z roka na rok stúpa, minulý rok bolo oficiálnym číslom 1 291 008 návštevníkov.

(in)

Páčil sa vám článok?