Incheba bude centrom života

Akciová spoločnosť Incheba vznikla ako podnik zahraničného obchodu so zámerom forsírovať výdobytky socialistickej československej chémie. To bolo... Pred piatimi rokmi sa veľtrh v Bratislave presťahoval z ľavého brehu na pravý.

Pôvodné výstavno-kongresové centrum (podobné faraónskej stavbe na bývalom centrálnom trhovisku, pompézne, no bez výstavných priestorov) sa stalo útočišťom najväčšieho bratislavského podniku zahraničného obchodu. Jeho peripetiám bol koniec.

Časť areálu patrila Inchebe, no kongresová hala, rozostavaná a zanedbaná, patrila mestu, ktoré na jej dobudovanie nemalo jednoducho peniaze. V prvej etape sa v Inchebe rozhodli pre principiálne riešenia, ktorých podmienkou bolo čo najskôr dokončiť minimálnu výstavnú plochu. Druhá etapa vlastne zaostala za treťou. V druhej sa totiž nad výstavným priestorom A1 majú vytýčiť ďalšie dve podlažia, vrátane stavby pripomínajúcej riadiacu vežu letiska.

Medzitým stihla Incheba uzavrieť dohodu s magistrátom a dať do poriadku tzv. „sarkofág“ - monumentálnu kongresovú halu. Nikto na ňu deväť rokov nesiahol. Stavba nebola zakonzervovaná, v niektorých jej miestnostiach čakalo stavbárov pol metra vody, v iných stovky kubíkov nepoužiteľného materiálu a odpadu. Napriek tomu sa o päť mesiacov premenil tento priestor na exkluzívny výstavný objekt.

V pozadí rozvoja stojí generálny riaditeľ už odštátneného podniku, akciovej spoločnosti Incheba, Ing. Alexander Rozin. Na otázku, čo ho viedlo k takémuto postupu, vraví: „Ako chlapec, ktorý sa prisťahoval do Bratislavy z iného štátu, som chcel vrátiť tomuto mestu všetko krásne, čo mi dalo. Incheba je prosperujúci podnik zahraničného obchodu a mohli sme svoje peniaze investovať aj inde. No predstavenstvo sa rozhodlo učiniť to tu, urobiť z Bratislavy veľtržné mesto. Vlastníme aj pozemky za cestou, v cípe Pečenského lesa, no máme ešte väčšiu predstavu. V spolupráci so starostom Petržalky Bajanom by sme chceli urobiť z tohto areálu centrum života a most medzi obytnými časťami a krásnym dunajským nábrežím. Nie je vylúčené prepojenie mostom ponad okružnú cestu s oblasťou okolo Nobelovho námestia, ako aj iné veci. Tu by mohla Petržalka žiť naplno.“

Pravdou je, že Bratislava za 11 socialistických rokov a 8 liberálnych nedokázala spraviť so sarkofágom to, čo odhodlanie Incheby za deväť mesiacov. Riaditeľ Rozin tvrdí, že Bratislava - mesto na hranici troch kultúr a rečových oblastí - má budúcnosť. Tvrdí však aj to, že jej budúcnosť spočíva v tom, že tu bude existovať jedno všeobecne známe obchodné miesto - všeobecne známe svojou kultivovanosťou. Stavebné úvery na zmenu tohto areálu predstavovali do vlaňajška spolu takmer pol miliardy slovenských korún. Nie je to málo na súkromnú firmu. Alexander Rozin je však presvedčený, že kredit ich firmy je dobrý. Úvery splácajú načas a „...som presvedčený, že ich načas budeme môcť splácať aj ďalej“.

Záujem o služby Incheby dáva tušiť, že to nie sú prázdne slová. Spolužitie podnikateľov a samosprávy, o ktorom vie Alexander Rozin povedať tiež pár múdrych viet, by mohlo z najväčšieho sídliska na Slovensku - Petržalky - spraviť najprosperujúcejšie mesto.

Gustav Bartovic