Zvládli by bratislavskí hasiči požiar výškovej budovy?
Zdroj: Martin Novanský HaZÚ
Pri pohľade na zábery z polovice júna, na ktorých horela 24-poschodová bytovka v Londýne, sa natíska otázka, či by podobnú situáciu zvládli bratislavskí hasiči.
„Pri výstavbe „výškových objektov“ už samotný projekt ráta s inštaláciou mnohých požiarnych zariadení, počnúc prenosným hasiacim prístrojom, cez požiarny vodovod a elektrickú požiarnu signalizáciu až po stabilné hasiace zariadenia a zariadenia na odvod dymu a tepla, požiarnym či evakuačným výťahom,“ vysvetľuje Marián Bugár, veliteľ Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy. Pre moderné budovy je samozrejmosťou, že pri zásahu by hasiči využili požiarne zariadenia a technické riešenie samotného objektu. „Vo výškových budovách nad 60 metrov sa navyše zriaďuje aj zavodnený vnútorný požiarny vodovod v zásahovej ceste. K miestu požiaru sa napríklad aj s materiálom hasiči presúvajú požiarnym výťahom. Evakuáciu vedú priamo po únikových cestách, prípadne evakuačnými výťahmi... Máme teda techniku a taktické postupy na to, aby sme požiar vo výškovom objekte zvládli.“
Zdôrazňuje pritom, že takmer každý požiar je v zárodku uhasiteľný aj laikom. Často to však nezvládneme. Od januára do mája zasahovali hasiči v 44 bratislavských bytoch. Boli to zväčša menšie požiare, ale aj pri nich šlo o čas. Čím skôr požiar ohlásite, tým skôr je pomoc na ceste. Podľa Mariána Bugára sú bratislavskí vodiči voči hasičom smerujúcim k zásahu ohľaduplní a problémy evidujú ojedinele. Problém im skôr robia priestranstvá a ulice pred domami zaplnené parkujúcimi autami. „Veľakrát sme radi, že sa vôbec dostaneme do blízkosti objektu. Už sa nám stalo, že sme pre autá museli naťahovať hadice aj 200 metrov od zásahovej techniky, čo automaticky predlžuje čas nasadenia,“ hovorí. A hoci majú v Bratislave k dispozícii automobilovú plošinu s dosahom do 44 metrov, nie všade ju pre zaparkované autá dokážu pristaviť k objektu, v ktorom horí.
Najmä budovy postavené po roku 2000 majú podľa Mariána Bugára prísnejšie protipožiarne opatrenia, horšie je to so staršími budovami a najmä bytmi. „Množstvo vlastníkov pri rekonštrukciách nerieši stavebné povolenie, ani v prípadoch, kedy toto konanie absolvovať musia. Hlavne pri búraní bytového jadra dochádza k tomu, že sa narušia konštrukcie a v prípade vzniku požiaru pod vami, má oheň a dym veľmi jednoduchú cestu nahor,“ vysvetľuje. „Dym stúpajúci cez stupačky je veľmi častý jav. Preto je pri vnútorných požiaroch druhé najviac ohrozené miesto po mieste horenia byt rovno nad požiarom.“
Kuchyňa a obývačka sú najčastejšími miestami vzniku požiaru. A príčiny? Väčšinou ľudský faktor, technické poruchy, napríklad skrat v elektrospotrebiči, sú oveľa zriedkavejšie. Veľa požiarov spôsobí strava na sporáku. Alebo niekto dá mäso do rúry, odíde k susedovi, zarozpráva sa a vybehne z neho až vtedy, keď počuje hasičské sirény. „V deväťdesiatych rokoch neexistoval v Petržalke víkend, aby sme nemali výjazd k horiacemu kuraťu,“ zamyslí sa Marián Bugár. „Dnes je podobných zásahov menej, napríklad za celý rok 2016 takých evidujeme 23.“
Kedysi viedli aj zle uhasené cigarety, dnes sa k nim pridávajú aj biokrby. „Pri nich je skutočne dôležité overiť si, či sú certifikované a preštudovať si dôkladne návod na použitie. Množstvo požiarov vznikne totiž tak, že pri dolievaní paliva dôjde k vzplanutiu, pretože zariadenie ešte nebolo vychladnuté. Najmä v zime a v období Dušičiek sú zas príčinou požiarov sviečky a adventné vence. „Sám si zapálim sviečku len vtedy, keď sedím pri nej. Keď odchádzam, hoci aj do kuchyne, sfúknem ju,“ hovorí veliteľ hasičov. Vie totiž, že keď vzbĺkne vianočný stromček v malej miestnosti, trvá nanajvýš dve minúty, kým sa miestnosť naplní dymom a vy po pár nádychoch upadnete do bezvedomia.
Takže, ako reagovať, keď zistíte, že oheň neuhasíte alebo že vo vašom dome horí? Panika káže utekať, ale hasiči vám povedia, že útek neznamená vždy záchranu. Základ je zatvárať za sebou dvere. Požiaru robíte prekážky a získavate čas pre hasičov a najmä pre seba. Ak horí vo vašom byte a vy sa nemôžete dostať von, treba sa dostať do najvzdialenejšej miestnosti, volať 150, povedať, kde presne ste, utesniť priestory okolo dverí, hasiči sú pri vás v Bratislave bežne do 15 minút. Ak horí byt pod vami, útek po schodoch je často veľmi zlé riešenie. Ak má totiž horiaci byt otvorené dvere, na schodisku je zakrátko horúco, nedýchateľne a je tam takmer nulová viditeľnosť. Práve dym na schodisku sa stal osudným pre dve ženy v novembri minulého roka pri požiari v Dúbravke. Preto je lepšie zostať v byte, pozatvárať dvere a informovať o sebe hasičov. Ich prioritou je totiž záchrana ľudí.
(in)