Regulácia cien vlastne robí teplo drahým

Výrobcovia tepla musia už teraz nahlasovať na regulačný úrad očakávané ceny produkcie na rok 2007, zatiaľ však nie je jasné, koľko bude stáť plyn, ktorý sa na cene tepla a teplej úžitkovej vody podieľa až 70 percentami.

Jasné však je, že pravidlá regulácie cien v sieťových odvetviach nie sú dotiahnuté - minimálne práve v prípade plynu. To sa odráža najviac na peňaženkách obyvateľov veľkých miest. Podľa štatistiky vyše polovica domácností odoberá teplo z centrálnych zdrojov - na vidieku prevláda individuálne vykurovanie, o to väčší podiel domácnosti vykurovaných z centrálneho zdroja je v meste. Zákon o energetike rozdeľuje odberateľov do dvoch kategórií, pričom domácnosti patria medzi chránených odberateľov. V plnej miere to platí len tam, kde je domácnosť priamym odberateľom plynu aj na kúrenie.

V mestskej zástavbe je však ochrana domácností len iluzórna. Zväz výrobcov tepla zostavil model vychádzajúci z priemerných hodnôt spotreby a dospel k zaujímavým záverom. V panelákovej domácnosti sa priamo spotrebuje na varenie mesačne plyn v sume do 140 korún. Tá istá domácnosť však zálohovo platí za teplo a teplú vodu 2500 - 3000 korún. Z tejto položky tvorí cena plynu až 1800 korún, ktoré tá istá domácnosť zaplatí ako nepriamy odberateľ už v nechránenej cene.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví síce stanovuje cenu tepla pre výrobcov, nestanovuje však cenu plynu ako primárneho zdroja na výrobu tohto tepla. Domácnosti sú teda na vcelku smiešnu sumu, chránenými subjektmi, ale ak ide o zaplatenie položky viac než desaťnásobnej, už sú vazalmi voľnej tvorby cien v energetike.

Výrobcovia tepla volajú po novele zákonov regulujúcich sieťové odvetvia a energetiku, ale ako sa zmení cena tepla pre Bratislavčanov na budúci rok, si netrúfnu ani odhadnúť.