Zákaz hazardu v Bratislave: Tu je pár zaujímavých faktov

Bratislavskí poslanci budú o pár dni znovu hlasovať o úplnom zákaze všetkých hazardných hier na území hlavného mesta. Debata o tejto téme rozvírila verejnú mienku. Doteraz v nej však na oboch stranách neraz prevažovali emócie nad racionálnymi argumentami a faktami. Zozbierali sme pre vás preto niekoľko faktov, ktoré sa týkajú tejto toľko diskutovanej témy.

Fakt: Hazard môžu poslanci zakázať čiastočne, úplne, alebo vôbec

V čase zberu petície nemali poslanci inú možnosť, len rozhodnúť, či hazard na území mesta zakážu úplne, alebo vôbec. Od 1. januára tohto roku však platí novela zákona o hazardných hrách, ktorá im umožňuje rozhodnúť o zákaze hazardu len v niektorých typoch budov. Poslanci sa tak môžu napríklad rozhodnúť, že ponechajú kasína a herne v hoteloch a ubytovacích zariadeniach. Nový zákon sa vzťahuje aj na pôvodnú petíciu - bez neho by totiž vôbec nebola platná. Práve tento nový zákon totiž znížil kvórum platnosti petície z 30 % na 15 % občanov, a vďaka tomu zachránil jej platnosť, keďže platných podpisov bolo menej, než pôvodne požadovaných 30 %.

Fakt: Petícia za zákaz hazardu je najväčšou v dejinách Bratislavy

Pod petíciu za zákaz hazardu sa platne podpísalo 98 118 občanov. To z nej robí najúspešnejšiu petíciu v dejinách hlavného mesta. Zber iniciovali starostovia mestských častí, nebol však hneď úspešný. Veľký zlom nastal, keď sa do kampane zapojila Aliancia za rodinu pod vedením Antona Chromíka. Aliancia za rodinu zorganizovala veľkú kampaň a stovky jej dobrovoľníkov zozbierali desiatky tisíc podpisov v deň parlamentných volieb 2017, priamo pred volebnými miestnosťami.

Fakt: Poslanci nemajú zákonnú povinnosť hlasovať podľa petície

Najväčšia petícia v dejinách Bratislavy nedáva poslancom povinnosť hlasovať v súlade s jej znením. Zákon totiž jednoznačne hovorí, že na základe petície zastupiteľstvo môže rozhodnúť o zákaze hazardu, nemá však takú povinnosť. Navyše od zberu petície sa zákon zmenil - kým predtým poslanci na jej základe mohli rozhodnúť len o úplnom zákaze hazardu, dnes môžu hlasovať aj o čiastočnom zákaze len v istých typoch budov, čo uprednostňuje približne tretina poslaneckého zboru.

Fakt: V mestách, kde hazard úplne zakázali, vznikli nelegálne herne

Skúsenosti z miest v Českej republike ukazujú, že mestá, v ktorých zakázali hazard, sa potýkajú s problémom čiernych herní. Polícia proti nemu bojuje, ale zatiaľ nie je úplne úspešná. Podľa webovej stránky máp nelegálneho hazardu je dnes v Českej republike viac než 400 nelegálnych herní. Veľká časť z nich práve vo väčšních mestách ako Brno, ktoré plošný zákaz hazardu prijalo a dnes pracuje na opätovnom povolení kasín v niektorých častiach mesta. Preto časť bratislavských poslancov tvrdí, že je lepšie mať málo hazardu, ale legálneho a pod kontrolou, než vytvoriť priestor pre organizovaný zločin a nelegálne herne.

Fakt: V žiadnom hlavnom meste Európskej únie nie je hazard zakázaný úplne

V žiadnej z európskych metropol neplatí plošný zákaz hazardu. Bratislava by sa ním teda stala úplne výnimočnou. Regulácia hazardu je bežnou vecou, no napríklad aj v často spomínaných mestách ako Viedeň, Budapešť, či Helsinki, fungujú napríklad živé kasína, ktoré sú na rozdiel od bežných herní prísne regulované, podobne ako na Slovensku.

Fakt: Hazard v Bratislave prekročil prijateľnú úroveň

Herní a miest s hracími automatmi je v Bratislave viac ako 400. Rozvoj herní nebol doteraz nijako regulovaný, a ich počet prekročil únosnú mieru. Občanom Bratislavy vadí vizuálny smog a rozširovanie počtu herní na sídliskách. Pravdou je aj to, že veľkú časť týchto problémov vyrieši samotný nový zákon o hazarde, ktorý od januára budúceho roku vyženie hracie automaty z drvivej väčšiny reštaurácií a krčiem. Zároveň budú mať herne zakázanú akúkoľvek svetelnú a inú reklamu, čo obmedzí ich podnikanie a zníži ich rušivý vplyv v podobe vizuálneho a svetelného smogu.

Fakt: Plošný zákaz hazardu by problémy závislých hráčov nevyriešil

Hoci zo Slovenska neexistujú dostupné údaje, správa Českej vlády uvádza, že počet hráčov hazardných hier sa za posledné roky zdvojnásobil, z 10 % na 20 % obyvateľstva. Nárast však nespôsobili herne, ale rozvoj internetového hazardu a stávkových kancelárii. A tie poslanci nemajú právo ani zakázať, ani regulovať. Odborníci uvádzajú, že závislí hráči sa presúvajú na internet, a preto samotný zákaz herní nie je pre gamblerov účinný. Zákaz hazardu by tak čiastočne riešil iné problémy, napríklad vizuálny smog, ale jeho prínos pre boj proti gamblerstvu by bol minimálny.

Fakt: Plošný zákaz hazardu môže viesť k zvýšeniu dani

Bratislava má z rôznych foriem hazardu príjmy vo výške viac ako 3,5 milióna eur ročne do svojho mestského rozpočtu. To je približne rovnaká suma, akú pre mesto získal navyše primátor Ivo Nesrovnal vďaka vlaňajšiemu zvýšeniu dane z nehnuteľností o 30 percent. Ak by však poslanci nezakázali hazard úplne, a ponechali by napríklad živé kasína, mesto by do rozpočtu získalo pol milióna eur ročne.

Fakt: Nikto nevie, ako zákaz hazardu dopadne na súde

V celom procese rozhodovania o petícii za zákaz hazardu zostáva veľa nevyriešených otázok. Prevádzkovatelia herní sa vyhrážajú, že na Ústavnom súde napadnú samotný zákon o hazarde. Faktom je, že magistrát vybavil petíciu po zákonnom termíne, v čase, keď nový zákon, znižujúci kvórum pre jej platnosť, ešte nebol účinný. Z magistrátu sa navyše stratila takmer polovica všetkých petičných hárkov. A otázne je, či je v súlade so zákonom aj opakované hlasovanie po tom, čo poslanci plošný zákaz hazardu už raz neschválili.

Aktuálna situácia

Skupina poslancov, ktorí žiadajú prísnu reguláciu hazardu v Bratislave namiesto jeho úplného zákazu, požiadala primátora Iva Nesrovnala, aby rozdelil hlasovanie na jednotlivé body. „To by umožnilo zakázať herne na sídliskách, ktoré ľuďom vadia, ale ponechať napríklad kasína v hoteloch, z ktorých má mesto príjem a ktoré existujú vo všetkých hlavných mestách Európskej únie,” vysvetlil mestský poslanec Martin Chren.

Po stretnutí s predsedami poslaneckých klubov však primátor rozdelenie hlasovania odmietol, hoci bol predtým o ňom ochotný uvažovať. „Stretnutie sa skončilo nerozhodne. Traja predsedovia poslaneckých klubov boli za hlasovanie o VZN ako celku, traja ďalší predsedovia boli proti,” informoval Nesrovnal.

Nerozdelenie hlasovania však poslanci, ktorý nepodporujú absolútnu prohibíciu, považujú za chybný krok. Práve kvôli spojenému hlasovaniu, ktoré im neumožňuje vyjadriť svoj názor na čiastočnú reguláciu hazardu, už totiž mestské nariadenie nebolo schválené pred mesiacom. „Rozhodnutie primátora, aby sme opätovne hlasovali o VZN ako o celku napriek tomu, že toto hlasovanie už raz neprešlo, sa nedá nazvať inak ako nekompetentným rozhodnutím, za ktorým je buď naivita, hlúposť, alebo ide o nejaký jeho zámer,” myslí si poslanec Slavomír Drozd.

(pk, Foto: in)