OZ Proti prúdu – Bezdomovcov v Bratislave je viac než ukázalo ich sčítanie!

Historicky prvý výskum ľudí bez domova spojený so sčítaním ukázal, že na území hlavného mesta žije najmenej 2 064 ľudí bez domova. Výskum zachytil najmä ľudí využívajúcich služby pre ľudí bez domova a chýba v ňom veľká skupina tých, ktorí žijú v komerčných ubytovniach a v záhradkárskych kolóniách. Do redakcie nám prišlo stanovisko OZ Proti prúdu, ktoré sa problematikou ľudí bez domova dlhodobo zaoberá.

Výskum ukázal, že bez domova v hlavnom meste žijú zraniteľné skupiny ako napríklad 284 detí a 460 seniorov nad 65 rokov, ktorí často s podlomeným zdravím prežívajú v nedôstojných podmienkach. Z výskumu vyplynulo, že každý tretí človek bez domova sa na ulici prvý krát ocitol minimálne pred desiatimi rokmi.

Výskum poukázal alarmujúci fakt, že minimálne 660 ľudí prespáva vonku a časť v nocľahárni, kde sa nemôžu zdržiavať počas dňa. Títo sú v priamom ohrození zdravia a života. Kapacita nocľahární je približne len 240 miest. Z toho vyplýva, že minimálne 420 ľudí bez domova v Bratislave nemá prístup ani len do nocľahárne. Tí sú najohrozenejšou skupinou.

Mala by teda Bratislava dobudovať ešte ďalších 420 miest v nocľahárňach? "Nocľahárne sú dôležité, ale považujeme ich za krízové riešenie, v ktorom by človek mal stráviť, čo najkratší čas. Niektoré krajiny majú pravidlo, že obce sú povinné do niekoľkých dní človeku zabezpečiť bývanie, do ktorého má prístup 24 hodín denne. Nocľaháreň poskytuje strechu nad hlavou, ale nedá sa považovať za bývanie. V Bratislave je teda potrebné dobudovať minimálne 420 miest v útulkoch alebo v bytoch," povedala Sandra Tordová.  

Z prvých známych výsledkov výskumu tiež vyplýva, že najčastejšia potreba, ktorú vyjadrovali oslovení ľudia bez domova, je vlastné bývanie - oslovení ľudia bez domova tak vyjadrili túžbu vymaniť sa z dočasných a krízových riešení v inštitúciách.

S potešením sme zaznamenali vyhlásenie primátora Iva Nesrovnala na dnešnej konferencií, že Bratislava prijíma svoju zodpovednosť voči ľuďom bez domova a chce hľadať adresný a účinný spôsob pomoci.

„Dobrá správa je, že takéto riešenia existujú. Veríme, že aj tento výskum napomôže, aby sa ľudia bez domova dostali z ulice a mali šancu ukončiť svoje bezdomovectvo. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že adresné a efektívne riešenie je v cenovo dostupnom bývaní s podporou. Vyžaduje si to však systémové riešenia, na ktorých by sa malo podieľať mesto aj štát,“ skonštatovala Nina Beňová.

V Bratislave stále chýba dostatočná kapacita základnej siete služieb pre ľudí bez domova - či už ide o denné centrá, nocľahárne, terénna práca a integračné projekty zamestnávania. Najvážnejšie je však, že chýbajú mestské byty v ktorých by ľudia opätovne našli svoj domov. 

Výskum poukázal na potrebu zabezpečiť v Bratislave minimálne 2000 cenovo dostupných bytov. Len počet čakateľov na Magistráte na mestský nájomný byt je v súčasnosti 900 osôb. Prieskum ukázal ďalších približne 700 ľudí bez domova, potencionálnych obyvateľov mestských nájomných bytov, ktorí v súčasnosti riešia svoju situácia v drahých komerčných ubytovniach alebo v zariadeniach ako sú útulky, či krízové centrá.

 Ako reflektovať výsledky výskumu - rola mesta a štátu?

Pri riešení bezdomovectva majú všetci prevziať svoju mieru zodpovednosti. Mestá a obce by mali začať v omnoho väčšej miere budovať cenovo dostupné bývanie. Keďže sa tak nedeje, je potrebné aby štát, ktorý má hlavnú zodpovednosť za riešenie bezdomovectva, nastavil funkčný rámec (legislatívne, metodicky a finančne) tak, aby mestá a obce tieto byty dobudovali.

Potrebná je tiež zmena Zákona o sociálnom bývaní a úprava príspevku na bývanie tak, aby umožnil každému, komu hrozí strata domova si bývanie udržať. Na celonárodnej úrovni je potrebné prijať Národnú stratégiu a program prevencie a riešenia bezdomovectva, ktory? samosprávam nastaví rámec ako realizovať pomoc ľuďom bez domova v prepojení s politikou štátu v oblasti bytovej politiky, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti či oddlžovania.

Komisia EÚ odporúča členským štátom model rapid re-housing a model housing first. Tento model poskytne človeku bez domova ako prvý krok prístup do stabilného a cenovo dostupného bývania s intenzívnou podporou sociálnych poradcov. Vznikol ako reakcia na zlyhanie tradičného systému pomoci ľudom bez domova a je odskúšaný v rôznych krajinách sveta s úspešnosťou 80-97%. Podobný pilotný projekt aktuálne prebieha aj v neďalekom Brne. Veríme, že Bratislava nezostane pozadu. 

Uvádza sa v stanovisku OZ Proti prúdu, ktoré podpísali Nina Beňová a Sandra Tordová.

(ars, foto: akt)