• Zdravie a životný štýl
  • 04.12.2016 11:03

Ochranári zachraňujú lužné lesy - začali v nich sadiť pôvodné dreviny

0 0
Ochranári zachraňujú lužné lesy  - začali v nich sadiť pôvodné dreviny - ochranari1

Odhady hovoria, že na ploche lužných lesov v okolí Dunaja dnes rastie až 90 - 95 percent nepôvodných drevín a len 5 - 10 percent pôvodných. Zvrátiť alarmujúci stav chcú ochranári, ktorí začali vysádzať pôvodné dreviny. Pomôcť by snáď mohol aj vznik Národného parku Podunajsko.

„Ochranárov tento stav trápi už dlho. Doteraz však nemali možnosti ani vhodný priestor na pestovanie sadeníc pôvodných druhov drevín lužných lesov a chýbali im aj potrebné skúsenosti,“ vysvetľuje Silvia Halková, projektová manažérka projektu LIFE 14 NAT/SK/001306 Dunajské Luhy Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). „S realizáciou nám pomohol inžinier Martin Bartko, lesník z Národného lesníckeho centra, ktorý to tiež vníma ako problém. Keď si totiž chcete kúpiť sadenicu pôvodných drevín našich lužných lesov, musíte ísť do zahraničia, napríklad do Maďarska, pretože pôvodné dreviny lužných lesov naše lesnícke škôlky oficiálne neprodukujú.“ Dôvodom je, že lesníctvo v podunajskej lužnej oblasti sa zameralo na euroamerické druhy topoľov. Tie rýchlo rastú, produktivita vlákniny pre výrobu papiera je vysoká. Ak majú dostatok vlahy, o 20 - 25 rokov sa môžu ťažiť.

Vypestujú 45-tisíc sadeníc

Partnerstvo ochranárov s Národným lesníckym centrom v projekte Obnova a manažment dunajských lužných biotopov  je preto v tomto smere unikátne. Veď jeho cieľom je vypestovať do roku 2022 až 45-tisíc sadeníc pôvodných drevín, ktoré budú mať aj certifikát ako iné u nás predávané sadenice. Vždy na jar začnú pestovať sadenice, ktoré sa potom na jeseň - jar budú presádzať na určené miesta v lužných lesoch. Už teraz sú pripravené na jesenné až jarné vysádzanie vegetatívne namnožené sadenice topoľov čiernych. Moruše a jablone však treba vypestovať zo semienka, a preto trvá dva roky, kým sa budú sadiť. Všetko sa to deje na stanici Národného lesníckeho centra v Gabčíkove. Ku koncu riešenia projektu bude založená prvá zbierka potomstiev najvzácnejších druhov drevín podunajskej oblasti.

Prečo nepôvodné topole nevyhovujú

Táto ich aktivita je nutná. „Momentálne sa odhaduje, že na ploche lužných lesov v okolí Dunaja je 90- 95 percent nepôvodných drevín a len 5 -10 percent pôvodných. V okolí Bratislavy je to o trochu lepšie, nepôvodné dreviny sú vysadené asi na 80 percentách plochy lužných lesov. Situácia je taká, že výsadbami pôvodných druhov ju len zlepšíme,“ hovorí Silvia Halková. „Nielen kvôli lesu samotnému, ale aj kvôli živočíchom, ktoré sa tam môžu vrátiť. Monokultúry niektorých euroamerických topoľov totiž nie sú vhodné pre naše druhy vtákov, napríklad ďatle alebo orliaka morského. Nerozkonárujú sa, nemajú koruny so silnými bočnými konármi, aby si tam mohli postaviť hniezdo. Napríklad orliak morský má ťažké hniezdo, až dva metre široké a dva metre vysoké. To dokáže udržať len krásne rozkonárený starší topoľ biely alebo čierny. Preto sme od roku 1964 do roku 2004 nemali na celom území Podunajska ani  jeden pár orliaka. Potom zahniezdil jeden pár, teraz ich je na území niekoľko, ale vracajú sa veľmi neisto. Pár rokov sú u nás a potom odletia napríklad do Maďarska. Stále u nás nemajú dostatočne vhodné podmienky.“

Zvrátiť tento stav by pomohol aj vznik Národného parku Podunajsko. Iste, aj dnes sú v lužných lesoch chránené rezervácie s piatym stupňom ochrany, kde sa vyšľachtené topole nesadili a výruby pôvodných stromov neboli povolené. „Lenže vznikom národného parku by všetky dostali štatút jednotného územia, s jednotnými pravidlami. V súčasnosti totiž musíme každú rezerváciu osobitne prerokovávať s úradmi a niekedy sa doslova hádať, čo v nej robiť a čo nie. Zároveň by sa vyriešili individuálne spory napríklad o Biskupické Luhy, o Sihoť, o Pečniansky les... A aj tie územia, ktoré neboli v 5. stupni ochrany a patrili by do národného parku, by mali potenciál podobať sa za 30 – 50 rokov svojmu pôvodnému zloženiu, keďže by sa v nich už nepôvodné topole nepestovali a ťažba by bola obmedzená. Na tom, aké územia budú zahrnuté do Národného parku, aká bude starostlivosť o ne, je ale potrebné dohodnúť sa so všetkými zainteresovanými stranami a to ešte podľa mňa môže byť dlhá cesta. Cieľom týchto dohôd by ale nemal byť jednostranný ekonomický prospech, ale zachovanie nášho jedinečného prírodného dedičstva aspoň na tom zlomku rozlohy územia, čo nám zostáva.“

Vznik Národného parku Podunajsko podporili koncom októbra aj bratislavskí mestskí poslanci.

(in, Foto: BROZ)

 

 

Ochranári zachraňujú lužné lesy - začali v nich sadiť pôvodné dreviny


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.