Pavol Frešo: Verím, že vláda podporí vznik Národného park Podunajsko

Bratislavský samosprávny kraj inicioval vznik Národného parku Podunajsko. Mal spojiť existujúce chránené územia od sútoku Moravy a Dunaja, ako sú Devínska kobyla, Slovanský ostrov a Sihoť, cez Bratislavské luhy, Dunajské Luhy až po Veľkolelský ostrov. Celková výmera by mohla byť 8 333 hektárov. Prečo bratislavská župa iniciovala vznik tohto národného parku, to sme sa spýtali jej predsedu Pavla FREŠA.

- Ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia vznikla Bratislava nahlas ako prvá z občianskych ochranárskych iniciatív. Generácia ľudí ako Maňo Huba, Ján Budaj a ďalší vtedy presadzovali, aby Bratislava bola v ekologicky priaznivom prostredí a jedným zo symbolov ich snaženia bola ochrana lužných lesov. Prakticky 30 rokov boli ochranári a aktivisti v tejto snahe odmietaní, teraz však nastal čas, keď môže dôjsť k historickému konsenzu o vzniku Národného parku Podunajsko. Koncept by mal stáť na dvoch pilieroch - po prvé, aby podľa vzoru rakúskeho parku Donau-Auen bol oproti súčasnému stavu viac prístupný ľuďom, a po druhé, aby zostala zachovaná ochrana prírody a lužných lesov. Bratislavská župa pristúpila k vypracovaniu vlastnej stratégie, ako to dostať do súladu. Budeme hľadať možnosti zvýšenia ochrany prírody a súčasne rozvoja cestovného ruchu, aby bol park atraktívny pre ľudí. Bolo by absurdné, aby sme vytvorili národný park a ľudí tam nepustili. Naopak, musíme ich tam pritiahnuť, ako to robia v Rakúsku. Máme dohodu s ochranármi a so štátnou ochranou prírody, podporu Slovenskej akadémie vied. Verím, že nás podporia aj ďalšie samosprávy.

Na jednej strane hovoríte o ochrane prírody, na druhej ju chcete otvoriť ľuďom. Ako by mal národný park fungovať?

- Všetky obmedzenia, ktoré na tomto území platia, treba znížiť na minimum, to znamená, aby naďalej platila ochrana prírody, ale na druhej strane, aby si národný park mohli ľudia užívať. Ukážkovým príkladom je ostrov Sihoť, kde je niekoľko rokov spor o to, či sa má otvoriť pre cyklistov. Všetci, ktorí chcú ísť na bicykli do Devína, riskujú život jazdou po Devínskej ceste, pričom cez Sihoť paralelne vedie bezpečná trasa. Roky počúvam od primátorov a úradníkov, že je to nemožné. Práve vznikom národného parku by sa mala Sihoť otvoriť pre cyklistov, no súčasne tu musí byť zachovaná primeraná ochrana prírody a vodných zdrojov. To, čo treba chrániť, to chráňme, ale čo je možné sprístupniť, to sprístupnime - pešo alebo na bicykli. Dajme Bratislavčanom možnosť, aby mohli v lužných lesoch aktívne oddychovať, ako to robia Rakúšania.

V čom konkrétne by sa toto územie malo zmeniť po vyhlásení národného parku?

- Predovšetkým v infraštruktúre. Bude tam viac miest, ktoré sa oplatí vidieť. Budú lepšie označené a viac dostupné. Bude to však závisieť aj od samosprávnych a súkromných aktivít, ktoré budú posilňovať cestovný ruch. Už teraz sa viaceré obce v rámci kraja a mestské časti Bratislavy snažia robiť aktivity smerujúce k posilneniu cestovného ruchu. To chceme zastrešiť a podporiť, aby v tom neboli samy. Ak má štátna ochrana prírody záujem zachovať pozorovateľne orliaka morského, nech tam sú, nech tam ľudia prídu a pozorujú. Nech ľudia čo najviac trávia voľný čas v krásnej prírode lužných lesov. Úlohou národného parku bude, aby tieto miesta boli pre ľudí atraktívne, aby ich navštevovali a spoznávali.

Neobávate sa prípadného odporu obyvateľov dotknutých obcí a majiteľov pozemkov, že nebudú chcieť na svojom území národný park?

- Naopak, keď hovorím s obyvateľmi dotknutých obcí a mestských častí, hovoria, že budú radi, ak tam bude chodiť viac ľudí. Ak som spomenul Sihoť, myslím, že každý z Karlovej Vsi bude rád, ak bude môcť do Devína ísť na bicykli alebo pešo po bezpečnej trase cez Sihoť. Pokiaľ ide o majiteľov pozemkov, tie už teraz podliehajú rôznemu stupňu ochrany. Našou snahou je priniesť tam viac života, a to môže v konečnom dôsledku pozemky len zhodnotiť. To, že chceme chrániť prírodu a súčasne tam pritiahnuť viac ľudí, to je celkom moderný prístup k ochrane prírody a budovania národných parkov. V minulom storočí platilo, že prírodu totálne chráňme a vytlačme odtiaľ ľudí. Dnes to už neplatí a vidíme pozitívne príklady, ako sa dá primerane chrániť príroda a súčasne aj rozvíjať cestovný ruch, víkendová turistika, voľnočasové aktivity.

V Bratislave v tejto otázke zrejme dôjde k rozporu s BVS či so Štátnymi lesmi, ktoré spravujú napríklad ostrov Sihoť. Ako ich chcete presvedčiť?

- Silou argumentov. Keď to ide v Rakúsku, prečo by to nemohlo ísť na Slovensku? Máme záujem dosiahnuť čo najširší konsenzus všetkých zainteresovaných. Takto silne podporený občiansky, ochranársky a samosprávny názor si podľa mňa nikto nedovolí ignorovať. Budú s nami musieť odborne diskutovať a verím, že na odbornej úrovni nájdeme konsenzus. Bratislavská župa takto postupuje aj v iných prípadoch. Robíme veci transparentne, diskutujeme so všetkými zainteresovanými, aby každý mohol povedať svoj názor, chceme problémy riešiť odborne. Nech prídu a povedia, v čom je slovenský Dunaj iný ako ten rakúsky? Prečo ho chcú chrániť viac ako Rakúšania, prečo musí byť ostrov Sihoť zatvorený, keď podobné lokality v Rakúsku sú otvorené. Budú mať priestor, aby si to s našimi odborníkmi vyjasnili.

Je už známy postoj ministerstva životného prostredia, prípadne vlády k iniciatíve vyhlásiť Národný park Podunajsko?

- Pri príprave podkladov sme úzko spolupracovali s pracovníkmi štátnej ochrany prírody, sú autormi niektorých častí našej dôvodovej správy. Viem o tom, že majú za úlohu pripraviť podobný pozičný dokument pre slovenskú vládu. Do februára chceme pripraviť všetky odborné podklady na vyhlásenie národného parku tak, aby sme to mohli predložiť ministerstvu životného prostredia a ono potom vláde. Verím, že vláda podporí vznik Národného parku Podunajsko.

(pr)