Burčiak pila celá Bratislava, aj pivári

Burčiak pila celá bratislava, aj pivári - blasko_dusan

Bratislavčania sa delia na pivárov a vinárov. Obe skupiny mali a majú svoje krčmy a vinárne, boli a sú približne rovnaké. Čiastočne sa to zmenilo až po otvorení legendárneho Mamuta, ktorý prevážil misky váh na stranu pivárov. Počas jedného mesiaca v roku však aj Mamut zažil dni, keď bol, s výnimkou kultového Budvaru, poloprázdny. V septembri, keď zavoňal burčiak!

Koniec prázdnin a prvý školský mesiac bol obdobím, keď sa aj ortodoxní pivári premiestnili do vinárni, v centre mesta najmä do Šenkvickej a na Vysokú. Burčiak vtedy omámil celé mesto a pili ho úradníci, robotníci, muži, ženy, komunisti aj disidenti. Tesne pred večierkou dunel z oboch najznámejších vinárni Biééély kvet, úplne na záver - pri poslednom litri vííína, aby tí najvytrvalejší pokračovali na Námestí SNP, kde vodiči nočákov dodnes spomínajú, ako sa spod Manderláka ozývalo „na Kráááľovej holi“, aby na to spred kina Slovan nadviazali ďalšie desiatky ľudových umelcov so „stojí strom zelenýýýý!“ (pre mladých Bratislavčanov, aby závideli – nočáky chodili až niekedy pred jednou a posledný denný spoj ste v pohode chytali aj po dvanástej...)

Kto končil noc s burčiakom, ten bol na druhý deň spokojný, kto si však povedal, že ho treba zabetónovať nejakým poldecákom vo Večierke či na Mlynoch, ten na druhý deň trpel a minimálne pol dňa prisahal, že nikdy viac! Podobné želania však trvali kratučko, asi tal ako životnosť súčasných ministrov za Sieť, a večer bolo v Šenkve a na Vysokej zase plno, znovu sa rozliehal Biééély kvet aj na Kráááľovej holi a znovu sa betónovalo...

To všetko trvalo, kým sa nevypil všetko burčiak a kým neprišli mesiace vareného vína. No to už bez pivárov, ktorí sa vrátili ku krígľom a ďalších jedenásť mesiacov sa sily vinárov a pivárov zase vyrovnali!

Dušan Blaško
SLOVO K VECI