Objavujeme aj veci dávno objavené
Objavujeme aj veci dávno objavené - cerna_marta
Pri jednej zo svojich Slovenska povedal pápež Ján Pavol II., že naša krajina má čo dať Európe. Obávam sa však, že v Ríme bol kŕmený informáciami o našej skromnosti, pracovitosti, pohostinnosti – v podstate o tom, aký sme my národ holubičí.
Na rozdiel od Jána Pavla II. žijem v tejto krajine už desiatky rokov. V dôsledku veku mi síce telo pomaly, ale isto vypovedáva poslušnosť, našťastie, hlava a aj pamäť, fungujú na výbornú. A tak si živo pamätám, ako nám rodine literárneho, maďarského profesora, bolo za slovakštátu fajn.
Otca jeho študenti milovali – čo však, samozrejme, nezabránilo tomu, aby ho pred prázdninami nevyhodili z práce. A aby to bolo naozaj dokonalé, tak nesmel zarobiť viac ako tzv. životné minimum, čo bolo v tých časoch, zdá sa mi, okolo 500 slovenských korún. No čo už... Otec vždy tvrdil, že tomu, kto plače nad svojimi financiami, treba ešte ubrať.
Pretĺkali sme sa všelijako. Mama neraz varila aj „sekerovú“ polievku, ale nikdy sme nešli naťahovať ruky preto, lebo sme dlhé mesiace nevideli mäso, nemohli sme si dopriať žiadne hračky či nové oblečenie. Aj preto mi je občas do smiechu, keď čítam o „strašnej biede“ rodín, ktoré nemajú na dovolenku a mäso si dajú tiež iba raz do týždňa. Hlavne, keď to prezentujú v médiách v značkovom oblečení dobre živení jedinci s cigaretou v jednej ruke a s mobilom v druhej ruke.
No dobre, obráťme list. Vláda ide vyhodiť do vzduchu pol milióna eur na propagovanie šetrenia potravinami. Na prvý pohľad dobrý zámer, tá istá vláda však pred krátkym časom zakázala používať zostatky z verejného stravovania na to, čo sa roky-rokúce osvedčovalo: na kŕmenie domácich zvierat. Za drahé peniaze teda budeme propagovať šetrenie potravinami – ale pre istotu zamykáme kontajnery pri obchodných reťazcoch, aby sa niekto nebodaj neobohatil pri preberaní bezchybnej zeleniny, ktorá však už podľa našich „svetových“ noriem a nekompromisných kontrolných orgánov nesmie prísť na predajné pulty. Nezdá sa vám to akési schizofrenické? Mne áno, aj keď som v minulosti riadila Slovenskú obchodnú inšpekciu...
Keďže miesto na písanie mám vyhradené, ďalšie príklady si nechám (a je ich kopa) pre seba. Faktom však je, že Slovensko je v skutočnosti krajina zázrakov, kde sa všetko (vo svete už dávno praktizované) musí prácne a hlavne draho znovu a znovu objavovať. A ak sa náhodou niečo nerozkradne, potom na to vyvalíme aspoň nekresťanské peniaze.
A aby som nezabudla, ak ste ešte neboli: Príjemnú dovolenku!
Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN