Podporia hospodárenie so zrážkovou vodou

Podporia hospodárenie so zrážkovou vodou - voda

Mestskí poslanci schválili poskytovanie finančného príspevku na podporu malých projektov udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou v hlavnom meste, ktoré mesto predložilo na zastupiteľstve.

Finančný príspevok na podporu malých projektov udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou chce zlepšiť hospodárenie so zrážkovou vodou v meste a podporiť zlepšenie mikroklímy mestského prostredia.

Ide o grantový program, ktorý vychádza z projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy, na ktorý bolo v rozpočte mesta vyčlenených 50 000 eur, pričom záujemcovia sa budú môcť uchádzať o finančnú podporu do výšky 50 percent, maximálne

1 000 eur preinvestovaných nákladov súvisiacich s malými projektmi týkajúcimi sa udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou, napríklad pri využívaní zariadení na vsakovanie zrážkovej vody na pozemkoch vlastníkov, zadržaní zrážkovej vody a jej následné využitie na zavlažovanie alebo ako úžitkovú vodu. Ďalšia možnosť je zmena nepriepustných spevnených plôch na vodopriepustné, ako aj vegetačné strechy a fasády a strechy.

Zrážková voda v súčasných sídlach nemôže prirodzene vsakovať do pôdy a obnovovať tak zásoby podzemnej vody. Namiesto toho odteká po spevnenom povrchu do stokovej siete, zaťažuje čistiarne odpadových vôd alebo prívalovo vodné toky, čo veľakrát spôsobuje lokálne záplavy. „Zároveň sa pôda v zastavanom území nadmerne vysušuje, trpí tým vegetácia, a tým sa mení aj mikroklíma,“ informovala Zuzana Hudeková z Kancelárie hlavnej architektky mesta Bratislava.

Negatívne dôsledky zmeny klímy v mestskom prostredí sa prejavujú horúcimi letami spojenými s dlhšími obdobiami sucha, ktoré sú striedané prívalovými dažďami, pričom následne môžu spôsobovať lokálne záplavy a havárie v podchodoch a na cestných komunikáciách. Postupná urbanizácia krajiny má za následok stále sa zvyšujúci podiel zastavaných nepriepustných plôch na úkor pôvodných prírodných vodopriepustných plôch. „Negatívne to ovplyvňuje nielen prirodzený kolobeh vody v danej lokalite. Povrchy sa v letných mesiacoch prehrievajú a v zime ochladzujú, čo má negatívny dosah aj na energetickú bilanciu okolitých budov, či už pri kúrení alebo v lete pri chladení,“ doplnila hlavná architektka I. Konrad.

(kk)