O pokémonoch, Bonapartovi a o Živých mŕtvych

O pokémonoch, bonapartovi a o živých mŕtvych - blasko_dusan

Kedysi to mali Bratislavčania jednoduché – prázdniny spoznali aj bez kalendára. Prvého júla sa decká od šiestich do pätnástich rokov vyrojili do ulíc a až do 31. augusta urobili z mesta malé Rio de Janeiro.

Ulice sa zaplnili futbalistami, hokejistami, cyklistami, tmavé kúty sa stali prvými pokusnými fajčiarňami, ešte tmavšie kúty miestami prvých rande s vecami s tým spojenými, po večeroch sa vyhrávalo, hádalo, kričalo a vyspevovalo, takže zúfalí obyvatelia hlavného mesta sa modlili, aby sa vypustené stádo pätnásťročných a mladších čo najskôr vrátilo do škôl.

Súčasné prázdniny sú opačné. Mesto 1. júla stíchne, parkoviská a cesty sa vyprázdnia a každý si pochvaľuje, že z Bratislavy je kúpeľné centrum.

Rok 2016 je iný. Ulice sú plnšie, človeka stretnete napríklad aj tam, kde by ste to nečakali a v čase, keď už väčšina iných ľudí spí. Prišli lovci pokémonov a najmä psičkári by vedeli rozprávať, ako pred polnocou stretávajú túlajúce sa skupinky ľudí. Väčšinou sa to uzavrie tichým pozdravom, aj keď pre jednu staršiu psičkárku venčiacu za budovou VŠMU na Drotárskej sa to skončilo takmer infarktom. Venčiť vybehla tesne pred polnocou, po jednom z dielov Živých mŕtvych, takže keď zbadala na lúke potkýnajúce sa a mrmlajúce postavy mieriace k nej, schmatla psa na ruky a zastavila sa až vo výťahu!

Výletným miesto sa však každý pondelok stáva aj komplex Bonaparte, kam tiež mieria stovky Bratislavčanov, ale to, na rozdiel od pokémonov, už taká sranda nie je...

Dušan Blaško
SLOVO K VECI