Súkromné vlastníctvo je nadovšetko?

Súkromné vlastníctvo je nadovšetko? - stromoradie

Nedávno som išiel cez dimitrovku, v miestach, kde je bývalý futbalový štadión. Netušil som, že pár metrov od okien už stojacich bytoviek stavajú ďalšiu.

Z detstva si pamätám krásne stromy, ktoré lemovali cestu do štadióna, ktorý bol kedysi na úrovni a vzorne sa oň staralo. Mám vzťah k dimitrovke, keďže som tam vyrastal a som zhnusený z toho, čo si developer dovolí a čo všetko sa mu dovolí. Pár ľudí koná proti záujmu, myslím si, že väčšiny. Fakt je súkromné vlastníctvo viac ako životné prostredie a príroda? Čo tam nasadia namiesto tých stromov? Dvadsať pahýľov, čo rok po kolaudácii zhynú, keďže nemajú šancu prežiť mestskú klímu.

Postupne sa tak vykynožia všetky stromy. Cez leto som bol v časti Slovenska, ktorá je našťastie pre developerov nezaujímavá. Plno stromov, kríkov. Ani som nepocítil horúčavy. Vrátim sa do Bratislavy, kráčal som popri nevkusných megastavbách a horúci vzduch sálajúci z nich ma takmer o zem hodil. Chápem potrebu stavať, len má to dôsledky, ktoré tí hore absolútne ignorujú a povinnosti voči životnému prostrediu plnia iba náznakovo a do času kolaudácie. A my sa na to dívame. Ak sa aj aktivizujeme, nič nedosiahneme. Prachy a súkromné pozemky sú nad všetko.

Kebyže viem po nemecky, padám do Viedne, ktorá je prototypom mesta, na ktoré som aj ako Slovák hrdý. Tam je stavba rovná jej zelenému okoliu. Obdivujem všetkých, čo sa snažia dať Bratislave tvár - ale už je neskoro. Čo je už zničené (resp. developerované - develop znamená aj „rozvíjať“ - aký ušľachtilý pojem...), je nezvratné, a aby nevznikol precedens, musí sa povoliť, čo už povolené bolo. Môžeme sa aj rozkrájať. Hlavné posolstvo však je: dom sa dá postaviť, pozemok oplotiť, ale zelená mikroklíma mesta sa dá nezvratne zlikvidovať. A stráca sa pre zopár jednotlivcov s koncentrovanou mocou!

Ján Papuga, Rača
LIST ČITATEĽA