Prečo vlastne Bratislavčanky v máji plačú?

Prečo vlastne bratislavčanky v máji plačú? - blasko_dusan

Bratislavské ženy a dievčatá majú tohtoročné sviatky za sebou. Februárového Valentína, marcové MDŽ a teraz už aj hokejové majstrovstvá sveta.

Zápasy na šampionátoch sú jediné športové prenosy, keď nefrflú a neodchádzajú z obývačiek, naopak, sadajú si vedľa chlapov na gauče, v krčmách na stoličky, obliekajú si dresy a v duchu si opakujú: Lašák, Pálffy, Gáborík. Muži im ich náhly záujem o šport tolerujú, ochotne im uvoľňujú miesto, odpovedajú na naivné otázky, pri ženách aj muži s minimálnym sebavedomím rastú, keď vysvetľujú, že naši sú bieli a že dvadsaťminútová tretina môže trvať tridsať minút...

Aj posledné necelé dva týždne sa bratislavské krčmy a obývačky zaplnili dievčatami a ženami, ktoré celý rok hokej netankuje, ale keď sa začne šampionát, stávajú sa z nich odborníčky na zakázané uvoľnenie, power-play, krošček…

Rozdiely medzi mužmi a ženami sú len po vyradení. Kým muži hrešia a Bratislavčanky sú zničené, strhané, niekedy uplakané, akoby sa im zrútil obrovský životný sen, prvý dojem klame. Ženy možno vyzerajú zničene, ale v skutočnosti už pár minút po skončení slovenského účinkovania na šampionáte špekulujú, či im náhodou, kým prídu domov, nevypredajú tie sandáliky za 9,90 z „íbeja“… Pretože - až to by ich naozaj zničilo!

Dušan Blaško
SLOVO K VECI