Behajú ľudia, psy sa majú radšej venčiť

Behajú ľudia, psy sa majú radšej venčiť - pes_clovek

Každý, kto si len raz za čas skúsi vyjsť do prírody, pozná tento obrázok. Pánko alebo panička vo farebných teniskách beží po kraji cesty a za ním/ňou zo všetkých síl upaľuje ich pes.

Väčšinou menší, pretože pri väčšom asi hrozí, že bude mať rozum a zamieri opačným smerom, takže kým šéf beží celkom pokojne, chudák pes trieli, čo mu malé nožičky stačia. Keď po hodine-dvoch obaja dobehnú, pán alebo panička sú spokojní, zabehali si, no chudák pes je blízko infarktu a navyše - nevyvenčený!

Venčenie v psej reči neznamená behanie, ale prechádzku, ovoniavanie, skúmanie, hľadanie, nechávanie odkazov. Pes nemusí behaním schudnúť, potrebuje zistiť, čo je okolo neho nové, prípadne napísať esemesku niekomu, kto si to po ňom prečíta… Počas behania to nejde. Psík býva vždy okríknutý, aby nezdržiaval, takže väčšinou pokorne skloní hlavu, vyplazí jazyk a beží, beží, beží, ako guľový blesk!

Už vidím, ako „milovníci“ behu a psov teraz namietajú, že ich miláčikovia sa na beh tešia. Jasné, keď nemajú nič lepšie na zábavu a ničím lepším ich nezabavíte, tak budú vďační aj za beh. Čo však skúsiť im hádzať loptičku, alebo ich len tak zobrať von, aby sa prešli? Chápem, že sa pritom nemôžete predvádzať, akí ste zdatní bežci, ale váš pes bude určite spokojnejší a hlavne – vyvenčený!

Peter Šebesta, Nové Mesto
LIST ČITATEĽA