Bratislavčania sa nemerajú podľa rokov

Bratislavčania sa nemerajú podľa rokov - blasko_dusan

Najskôr hádanka: Ktorú časť Bratislavy opisujeme, keď sa z Gottwalďáku vyberieme popri Večierke Hviezda a Štúdiu S k Pionierskemu palácu, tam odbočíme k bývalej Fajke, dole k Sovietskej knihe a následne k Veľkému Baťovi.

Odtiaľ je len kúsok k Polomu a potom asi päť minút k Malému Baťovi. Dole zlezieme ku Kryštal baru, odtiaľ doľava do Poľovníka, kde si môžeme vybrať, kam pokračovať, či do Mamuta na Kozlíka (prízemie a prvé poschodie) alebo na Budvar (dole), prípadne do Špinavca vedľa Leninovho námestia, alebo k pánu Šipickému a k Tónke na fazuľovicu do Krymu. Že netušíte, o čom je reč? Neprekáža, nie ste o nič menší Bratislavčania než tí, ktorí teraz vyronili slzičku za svojou bývalou krčmou. Vzťah k mestu sa nemeria dĺžkou pobytu, ani tým, koľko si toho pamätáte. Hlavné je mať k nemu vzťah, rešpektovať ho, vážiť si jeho históriu a zaujímať sa o jeho budúcnosť.

Ak ho nebudete mať, tak môžete bývať v Bratislave aj tridsať rokov a nikdy nebudete Bratislavčanom. Ak ho však budete mať, môžete pricestovať v piatok a a už v sobotu sa môžete rátať za Bratislavčana.

Dušan Blaško
SLOVO K VECI