Prečo empatia nenahradí skutočný úsmev

Nepochybujem, že psychológovia a sociológovia majú vysvetlenie nevľúdnosti našinca v mladšom, strednom aj vyššom veku. Vždy v tomto čase, keď sa na nás začínajú rútiť Vianoce, však mám chuť zmiesť všetky akademické argumenty. A skríknuť, že jediné, čo tu chýba, je pár faciek.

Ani nie tak tým našincom v mladšom, strednom aj vyššom veku, ako tým, čo ich vychovali a naučili. Lebo vedecký argument, že ľudia sú kvárení ekonomickou situáciou, a preto sú zamračení, obstojí len ako munícia pre demagogické politické rečičky. Pretože som zažil, aké to je, keď žije človek v hmotnej chudobe a medzi hmotne chudobnými, viem, že tam bolo viacej srandy než v mnohých iných bezstarostnejších societach. Napokon ani strýko Držgroš nie je vtipkár, nežartuje, keď ráta svoje poklady, zábavu zo života majú jeho traja nemajetní a pravdepodobne vydedení synovci. Nevrlosť je dieťaťom rozmaznanosti a rozmaznanosť nie je atribút chudoby.

Veru tak, pár faciek...

V časoch moderných počúvame zo všetkých strán slová ako empatia a asertivita, ale už niekoľko desaťročí som nezažil, aby niekto trval na tom, že sa budeme správať slušne. Môžeme byť asertívni aj empatickí a keď bude existovať vedecké ospravedlnenie našou únavou či chudobou, nebudeme ani jedno, ani druhé a ani to tretie. Teda ani vychovaní. Nenosí sa to v tejto spoločnosti. Všimli ste si, koľko verejných činiteľov si už dávno malo zbaliť svojich deväť slivák, lebo sa nesprávali tak, ako sa na persóny v ich pozícii patrí?! A zbalili si? Všimli ste si, že už dávno vymizlo jednoznačné konštatovanie so silou norimberského rozsudku: „To sa predsa nerobí...“?

No tam, kde neexistuje spoločenská norma pre to, čo sa nerobí, nie je ani spoločenská norma pre to, čo sa robí a robiť má. Zostanú vedecké pomenovania a argumenty, len slušnosť bude zahrabaná v poslednom kúte cintorína.

Chabreme sa v mene blížiacich sa sviatkov celkom presne proti ich zmyslu a posolstvu. Namiesto úsmevu a prívetivosti len zhon a držgrošské rátanie vecí, predavači protivní k zákazníkom a zákazníci k predavačom i k sebe navzájom.

Milé sviatky, nechajte nás tak. Unavených a v chudobe.